Svetové organizácie sa premnožili. Bežný Slovák ich pozná niekoľko, ale je asi stovka ďalších, v mnohých si platí zástupcov

Je už takmer zbytočné rátať svetové organizácie. Máme ich stovky, sú medzinárodné aj regionálne, politické, hospodárske, bezpečnostné, vojenské, obchodné a iné. Bežný Slovák vie vymenovať aspoň niekoľko z tých, ktorých je jeho krajina členom: EÚ, NATO, OSN, OBSE, OECD, ale je možno stovka ďalších, kde si platí svojich zástupcov.

Pravdepodobne si spomenieme ešte na Vyšehradskú štvorku (V-4), lenže ani tá nie je v regióne sama, v roku 2015 k nej pribudli B-9, to je Bukurešťská deviatka (V-4 plus tri pobaltské krajiny plus Rumunsko a Bulharsko) a S-3, to je zase akronym pre Slavkovskú trojku (SR, ČR a Rakúsko). Ale to sú všetko bezvýznamné regionálne ryby v našej malej Európe.

Po rozpade bipolárneho sveta sa nám začala činiť skupina BRICS

Blokové zoskupenie BRICS, o ktorom sa v týchto dňoch hovorí najviac, vznikol ako „truc podnik“ po odchode Sovietskeho zväzu zo svetovej scény. Nastalo vákuum po dvojzáprahu USA – ZSSR a skupina silných rozvíjajúcich sa ekonomík založila v r. 2001 blok Brazílie, Indie, Číny a Ruska, neskôr sa pridala Južná Afrika. Skupina sa rozhodla zatrhnúť USA a ich spojencom voľnú jazdu po svete a začala smútiť za multilateralizmom, ktorý by nahradil zaniknuté zlaté roky bilateralizmu.

Zaútočíme na americký dolár ako hlavnú svetovú menu!

Od roku 2024 sa má počet členov BRICS navýšiť o ďalších šesť členov – o Etiópiu, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Egypt, Irán a Argentínu. Dlho vytrubovaný koniec dolára a zavedenie voľne zmeniteľnej meny sa očakávalo od vrcholnej schôdzky piatich členov BRICS, ktorá sa práve v týchto dňoch začala v Južnej Afrike.

S nápadom vytlačiť americkú menu ako hegemóna svetového obchodu sa krajiny BRICS pohrávali od samého počiatku, ale vyzerá to tak, že to bola vopred stratená bitka. Tak trochu pripomínala bľaboty bývalých komunistických vodcov (Chruščova, Novotného a karpatskú perlu – rumunského diktátora Ceaușescu) o bezprostrednom konci dejín po očakávanom víťazstve komunistickej spoločensko-ekonomickej formácie vo svete a predbehnutí USA vo výrobe na hlavu. Tento dejinný prelom sa mal podľa prvého tajomníka ÚV KSSZ Nikitu Chruščova uskutočniť do roku 1970. Nápomocné pri tom malo byť aj pestovanie kukurice, ktorej výnosy na americkom stredozápade Chruščova pri jeho návšteve USA uviedli do vytrženia.

Dlho vytrubovaný koniec dolára a zavedenie novej meny sa očakávalo od vrcholnej schôdzky piatich členov BRICS, ktorá sa práve začala v Južnej Afrike. Ale z tohto zábavného projektu asi nič nebude. Naplánované rozšírenie BRICS o ďalšie štáty toto nesúrodé zoskupenie zneistilo a do popredia sa skôr dostáva nový bipolarizmus – USA a Číny, z ktorého Rusko jednoznačne obchádza hrôza.

Ruský prezident nakoniec do Johannesburgu ani nepricestoval, pretože ak by si Južná Afrika mala ctiť svoje medzinárodné záväzky, musela by Putina vydať do Haagu, kde naňho vydali zatykač za vojnové zločiny na Ukrajine. Poslal tam radšej svojho ministra zahraničia (Sergeja Lavrova), ktorému na letisku zatancovala skupina domorodých muzikantov. Lavrov si zatancoval s nimi, Putin prehovoril na telemoste. Čínsky prezident Si Ti-pching síce do Afriky priletel, ale prejav namiesto neho predniesol jeho minister obchodu.

Takže so zvrhnutím amerického dolára z piedestálu hlavnej svetovej meny to zatiaľ nebude vôbec dramatické.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

506