Dnes má meniny: Jaroslav
V amerických voľbách sa ešte pred tým, než zrátajú niekoľko posledných hlasov, ukázali prekvapivé výsledky. Napriek tomu, že demokrati („dems“) získali Senát a nemusia sa pri nerozhodnom hlasovaní 50:50 spoliehať na právo demokratickej viceprezidentky pridať 101. hlas v ich prospech, republikáni („reps“) ani trochu neuspeli tak, ako im to predpovedali výskumy verejnej mienky.
Republikáni vyhrali, demokrati neprehrali
„Dems“ získali v Snemovni reprezentantov väčšinu, ale len extrémne tesnú. Ešte pred rozdaním ostatných pár kresiel dosiahli potrebných 218 hlasov v Snemovni, v ktorej sedí 435 kongresmanov. Po výprasku, ktorý „reps“ utrpeli pred dvoma rokmi v prezidentských voľbách, sa očakávalo, že si vylepšia skóre oveľa výraznejšie a získajú kontrolu v oboch komorách Kongresu.
Ak prezident Trump pri neúspešnom znovuzvolení okrem iného doplatil na pandémiu, terajší prezident Joe Biden sa potkol s energetickou krízou, keďže USA obchodujú na prvom mieste s EÚ. Kríza zasiahla Američanov na tom druhom najposvätnejšom mieste hneď po bajzbale. V krajine, kde v niektorých mestách márne hľadáte chodníky a šoférovanie je rozšírené ako asi nikde inde vo svete, sa prudko zvýšili ceny pohonných hmôt a inflácia všeobecne narástla na mimoriadne vysokú úroveň.
Koniec jednofarebného Kongresu a vrásky na čele Bidena aj Zelenského
S voľbami do Kongresu nemá zdanlivo prezident nič spoločné, ostane prezidentom až do ďalších volieb, ale tieto strednodobé „medzivoľby“ sa vždy konajú uprostred volebného obdobia prezidenta a chápu sa ako referendum o jeho politike. Proti Bidenovi stáli nielen voliči „dems“, ale aj „antitrumpisti“ všetkých odtieňov. Napriek tomu, že prezidentova strana dopadla až prekvapivo dobre oproti očakávaniam, Joe Biden to teraz bude mať ťažšie ako predtým. Bude sa už môcť spoliehať iba na Senát. Právomoci v Kongrese sú rovnomerne rozdelené medzi obe jeho časti.
Senát potvrdzuje napr. členov vlády a schvaľuje veľvyslancov či federálnych sudcov. Možnosť presadzovať nominácie má teda Biden na ďalšie dva roky zaistenú.
Naproti tomu v Snemovni reprezentantov môžu nateraz „reps“ blokovať návrhy zákonov, takže do Senátu sa k schvaľovaniu ani nedostanú. A čo viac, Snemovňa má v rukách aj rozhodovania o štátnom rozpočte. Tí republikáni, ktorí vyznávajú Trumpovo heslo „Amerika na prvom mieste“, teda máme sa starať predovšetkým o Ameriku a až potom o iných, už dlhodobejšie hrozia, že zastavia finančnú podporu Ukrajine, ktorú demokrati silno podporovali.
Voľby do Kongresu a Európa
Tu sa voľby do Kongresu dotýkajú aj Európy (EÚ), pretože jej pomoc Ukrajine bola doteraz navzdory politickým vyhláseniam veľmi liknavá. Ak USA pomoc Kyjevu výrazne zredukujú alebo dokonca stopnú, bremeno nezávislosti tejto krajiny bude ležať na pleciach Európy. Ak tú záťaž neunesie, padne na ňu vina za porážku Ukrajincov rovnako ako zodpovednosť za to, že na hraniciach EÚ budú stáť po zuby ozbrojené vojská jedného koloniálneho impéria.
Ak dajú USA ruky preč od Ukrajiny, bude to znamenať, že naozaj zvíťazil slogan „America first“ a že zámorská superveľmoc už gaštany z ohňa kvôli Európe vyťahovať nebude, ako to urobila pred rokmi v Kosove.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný anayltik