Dnes má meniny: Jela
Traduje sa, že ak stretnete človeka vzácneho intelektu, mali by ste sa ho spýtať, aké knihy číta, a tak sme tak aj urobili. S Kristínou Puziovou, ktorá s radosťou prečíta knihy za vás a poskytne vám k tomu aj svoje nápadité recenzie, sme sa porozprávali o jej netradičnom hobby.
Kristína, ste recenzentka, to je netradičné hobby, asi to nebol váš detský sen…
V prvom rade vám chcem ešte raz poďakovať za tento rozhovor. Áno, robím recenzie na knihy, ale dnes, v dobe sociálnych sietí to nie je ničím výnimočné. Ako dieťa som však už veľa a veľmi rada čítala knihy. V podstate od kedy viem čítať, knihy sú mojou súčasťou.
Prečo sa recenziami aj neživíte?
Je to môj koníček popri štúdiu. Recenzujem knihy bez honoráru. Neviem, či sa písaním recenzií na knihy dá na Slovensku uživiť. Už naši slovenskí spisovatelia majú dosť biedne podmienky. Takže asi nie.
Na sociálnych sieťach ste založili blog Knižný blond, kde si každý môže prečítať vaše recenzie. Čo Vás k tomu viedlo?
Založila som si sociálnu sieť, aby som mohla písať recenzie kníh a postupne to šlo samé. Z každej takejto spolupráce sa neskutočne teším, ako keby to bola moja prvá spolupráca. Objavila som niekoľko podobných profilov a vtedy mi napadla myšlienka – čo keby som to skúsila aj ja? Mimochodom, názov Knižný blond nebol mojím výmyslom, ale nápad môjho priateľa.
Zaujalo ma vaše motto: Nos starý kabát a kúp si novú knihu. Aké je jeho posolstvo?
Náš šatník dosť často obsahuje kúsky, ktoré sme mali raz na sebe, alebo naopak vôbec. A predsa si opäť kúpime niečo nové aj napriek tomu, že to nepotrebujeme! Preto si radšej kúpim knihu. Má to niekoľko pozitív. Podporím tým autora a vydavateľstvo, sebe urobím radosť, strávim niekoľko príjemných hodín pri čítaní. Čítanie je kultúrna, vzdelávacia činnosť. Uspokojí dušu, rozšíri slovnú zásobu, vytvorí nové poznatky.
Predsa len písať recenzie nie je ľahké a bez určitých vlôh to asi ani nejde… Aké by mal mať recenzent vlohy?
Podľa môjho názoru by mal vedieť písať tak, aby recenzia zaujala. V prvom momente ma zaujmú recenzie, ktoré nie sú príliš obsiahle, a preto také píšem aj ja. Sledujem aj iné blogy, a preto mi nedá nespomenúť, že už dnešné 15 až 17-ročné dievčatá vedia dosť dobre písať. Preto mám jednu radu: Ak chceš písať, musíš veľa čítať.
Recenzia je v podstate kritický rozbor umeleckého, vo vašom prípade knižného diela. Či už v pozitívnom alebo negatívnom ponímaní. Napísali ste niekedy kritiku, ktorá sa autorom nepáčila?
Určite áno. Pamätám si jednu knihu, ktorá si ledva zaslúžila hviezdičku. Bolo to ako slohová práca žiaka na základnej škole.
Podľa akých kritérií postupujete, keď robíte recenzie?
Snažím sa začať tak, aby v prvom momente zaujala. Následne trochu zhrniem, o čom daná kniha je. A potom sa dostávam k rozboru z môjho pohľadu.