Dnes má meniny: Jaroslava
Na Slovensku piráti ako politická strana existujú, založili sa ako Slovenská pirátska strana (občianske združenie) až na samom konci roka 2011, t. j. trochu oneskorene za pirátmi v iných krajinách sveta. Niektorí jej členovia kandidovali v poslaneckých voľbách v r. 2012 za OĽaNO, ale bez odozvy voličov.
Nádejný elektorát “pirátov” postupne na Slovensku pojedli najskôr “progresivisti”. Piráti k nám a do sveta prišli zo severu, konkrétne zo Švédska, kde už na počiatku roku 2006 vznikli ako protest k neochotnému prístupu švédskych politikov z r. 2005 k zmene autorského zákona o informáciách a internete. Ostatné pirátske strany vo svete musia chtiac-nechtiac švédskych otcov – zakladateľov kopírovať, takže do ich agendy prenikli heslá ako reforma autorského a patentového práva, ochrana osobných údajov, sloboda informácií, priama demokracia, občianske (nie až tak ľudské, tie sú dávno obsadené inými politickými prúdmi) práva. Pred voľbami do islandského Althingu (jednokomorového parlamentu) prorokovali volebné
agentúry pirátom pred rokom 2013 až 43 % voličských hlasov, bolo ich nakoniec trikrát menej a do vlády sa nedostali.
Iné to bolo v susednom Česku. Tam sa piráti vrútili na politickú scénu ako uragán a v roku 2017 dokázali mobilizovať apatickú spoločnosť, menovite mladých, aby išli k voľbám. V svojej predvolebnej kampani nemohli obísť vyššie uvedené témy (internet, autorské práva), ale to nikoho neoslovilo, dali preto na vonkajší efekt, ale podobne ako na Slovensku by im viac pristál nespútaný radikalizmus na neokomuminstický, neonacistický, vlastenecký alebo radikálne zelený štýl, avšak tieto pódiá už sú obsadené. Na Slovensku by im pomohla aj skrytá či otvorená antisemitská rétorika, ale toto miesto si už tiež dávno vyhradili iní. Sú to témy atraktívne pre mladých ľudí v teľacích rokoch a pre vyslúžilých profesorov. V Česku pri voľbách v r. 2017 lepšie zabralo zdanie nonkonformizmu, možno aj obliekania a účesov, predstavovali osvieženie českej politickej scény a v Poslaneckej snemovni sa Česká pirátska strana s 22 mandátmi stala treťou najsilnejšou stranou. Bola to bomba. Pirátske strana sa medzitým – predtým aj potom – začali objavovať v Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Nórsku, Poľsku, ale aj v Kanade, Rusku a v USA (tam im ale vytrela fúzy rasistická Antifa). Dokázali zriadiť ešte v roku 2010 aj Pirátsku internacionálu (Pirate Parties International) a v Bruseli založili Európsku pirátsku stranu (PPEE), pričom vo vedení pirátov výrazne dominovali českí predstavitelia.
Všeobecne sa piráti deklarujú (okrem špecifických internetových tém) ako liberálne progresivistický politický prúd, ktorý požaduje transparentnosť štátnej správy, posilnenie práva na súkromie na sociálnych sieťach aj v súkromí a, samozrejme, reformu autorského práva a narábanie s patentmi. Teda nič erotické pre mladých rebelov a buričov. Na Slovensku tieto témy nezabrali, v Česku, tiež suchozemskej krajine, kde je pirátstvo asociované s neznámou a dráždivou romantikou, sebavedomí piráti klesli pri voľbách v októbri 2021 ešte hlbšie ako komunisti. Z 22 poslancov Poslaneckej snemovne im ostali len štyria, ale bojujú o piaty mandát, o ktorý vraj prišli nespravodlivo. Vo vláde ale zrejme budú, ak sa nezačnú sporiť s koaličným partnerom – Starostami (STAN), ktorý ich spoluúčasťou na koalícii PirSTAN fakticky zlikvidoval rovnako ako Babiš svojich bývalých vládnych partnerov – ČSSD a KSČM. Zatiaľ to vyzerá tak, že českí piráti tam niekde v romantickom Karibiku stroskotali.
Autor je bezpečnostný analytik.