Odborník na bezpečnosť: So slovom genocída narábajme opatrne. Rusko je z nej obviňované, ale pozor!

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

O tom, že Rusko na Ukrajine pácha vojnové zločiny, niet nijakých pochýb. Najväčšia krajina sveta spĺňa vo svojom zúfalstve všetky kritériá definície „vojnový zločin“. Definície vojnových zločinov tu nemá zmysel citovať alebo analyzovať, dajú sa nájsť v stovkách odborných publikácií a na ich posúdenie sú zriaďované medzinárodné tribunály. Ten stály (v Haagu), ale aj tribunály „ad hoc“, napr. pre Rwandu a bývalú Juhosláviu. S vojnovým tribunálom pre Ukrajinu to zrejme nebude také jednoduché.

Niektorí európski štátnici sa v súvislosti s ruským útokom na Ukrajinu termínu genocída vyhýbajú. Používať sériovo pojem „genocída“ je riskantné a môže viesť k tomu, že sa genocída stane prázdnym, inflačným pojmom a bude potom hračkou vyvracať ho. Jeden bývalý premiér slovenskej vlády, ktorý je v týchto dňoch obviňovaný zo závažných trestných činov, hovorí o motívoch „nacizmu“ a spomína metódy z 50. rokov, Zvláštne, že tie metódy praktikovala politická štátostrana, do ktorej dobrovoľne vstúpil a bol jej členom v neslávnom a brutálnom období normalizácie, keď režim poľoval na antikomunistov a iných kritikov totalitných poriadkov. Len čakám na ten hysterický výrok, že proti obvineným alebo zadržaným Slovensko pácha stranícku genocídu!

Pri všetkej vyhýbavosti flexibilného medzinárodného práva tu máme Dohovor o zabránení a trestaní zločinov genocídy (1948) alebo Dohovor o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti (1968). Za genocídu (genocidium) sa považuje vyvražďovanie národa, zabíjanie príslušníkov národných, etnických, rasových a náboženských skupín s cieľom tieto skupiny čiastočne alebo úplne zničiť, alebo vyhnať z domáceho prostredia. To sa považuje za zločin. Tým je aj úsilie brániť rodeniu detí jednej z týchto skupín alebo násilné premiestňovanie detí z jednej skupiny do druhej.

Hodnotenie skutkovej podstaty trestného činu genocídy

„Genocída“ je generické (zovšeobecňujúce) podstatné meno a teoreticky je možné obviniť z genocídy každý národ, ktorý asimiloval pôvodné obyvateľstvo, alebo sa ho snaží premeniť na svoju podobu. Maďari by podľa výkladov jednotlivých položiek dnešnej definície museli páchať genocídu na Slovákoch, Nemcoch a Chorvátoch a Slováci po roku 1945 na Maďaroch žijúcich vo vtedajšom Československu. Na Slovensku sa kedysi diskutovala kauza obvinenia zo sterilizácie rómskych žien. Ak sa to naozaj uskutočnilo s vedomím úradov, potom by veru išlo o genocídu.

Masová úmrtnosť pôvodného obyvateľstva v Rusku po kolonizácii preduralskými Rusmi, ktorí do oblastí za Uralom zavliekli choroby, proti ktorým neboli pôvodní obyvatelia imúnni, by sa podľa dnešného medzinárodného práva musela považovať za genocídu. Po kolonizácii polostrova Kamčatka Rusmi zomrelo na importované choroby údajne 80 % pôvodných obyvateľov, o tragédii amerických „Indiánov“ po príchode „bielych“ Európanov ani nehovoriac. Za genocídu by bolo nutné považovať aj hispanizáciu, rusifikáciu či anglizáciu domorodých detí.

Genocída Arménov v roku 1915 je všeobecne uznávaným faktom, napr. NR Slovenskej republiky ju ako genocídu označila. Turecko a niektoré iné štáty ju však takto nazývať odmietajú.

Turecko argumentuje tým, že počas vojny „trpeli všetci“, aj Turci. Dnes ruská strana argumentuje proti názvu genocída v súvislosti s hladomorom v 30. rokoch na Ukrajine. „Však hladom umierali aj Rusi,“ tvrdia dvorní historici Kremľa. Niečo podobné počujeme aj z kontinentálnej Číny v súvislosti s údajnou genocídou moslimských Ujgurov: „Ide o prevýchovu,“ znie z Pekingu.

Či v súčasnom konflikte na Ukrajine ide o etnickú genocídu, nijaký súd nerozhodne. Ruská ozbrojená mašinéria tam likviduje všetkých, vrátane Ukrajincov s ruskou etnicitou. Čo sa dá s istotou povedať je to, že sa Rusko dopúšťa vojnových zločinov. Zaútočilo na suverénny štát a zabíja jeho obyvateľov. Nijaký špeciálny tribunál pre Ukrajinu však nie je predstaviteľný, na to je kolabujúce Rusko, sediace pohodlne v Bezpečnostnej rade jednej nefunkčnej medzinárodnej organizácie, stále ešte príliš silné.

Ivo Samson, bezpečnostný analytik