V Poľsku sa objavili xenofóbne nálady proti Ukrajine. Je to okrajový jav, tvrdí vláda

Národy bývalej východnej Európy si aj po vstupe do EÚ vzali so sebou generačne zažité etnické stereotypy protivníka. Úhlavných zloduchov predstavovali historicky pre Čechov Nemci, pre Slovákov Maďari, pre Chorvátov a Albáncov Srbi, pre Lotyšov Rusi a často ide o vzájomnú nevraživosť. Poliaci sú šťastným národom. Majú hneď dvoch „arcinepriateľov“, Rusov a Nemcov, čo ich udržiava v zdravom stave permanentnej bdelosti.

Tento výpočet úhlavných etnicko-historických nepriateľov nie je zďaleka úplný, niekde – aj vďaka EÚ – prerástli vo viacmenej priateľskú rivalitu, inde by k symbolickému zmieru neprišlo ani zdolaní jemnej siete Európskej únie, čo sa týka najmä vzťahu Arménov k Turkom. Poľsko je však špecifické v tom, že pri tomto nacionálnom sude s pušným prachom netreba ani napodobniť škrtnutie zápalkou. Stačí len kýchnuť a je lepšie vyhlásiť v širokom okolí evakuáciu.

Poľská politická aréna je náchylná na výbuchy

Nie sú to však výbuchy z nedbalosti, ide o hlboko zakorenené myšlienkové stereotypy, ktoré je pre majstrov vyškolených v lacnej demagógii ľahké pokropiť živou vodou. Podobne ako na Slovensku a inde, aj v Poľsku ovládli trh s informáciami a emóciami sociálne siete a mnohé z nich sú určené práve pre slabších jedincov vybavených iba jednoduchými pravdami. Z mnohých takých portálov, často veľmi vplyvných, veje hrôza už pri letmom prečítaní titulkov. Týka na to napr. tvrdo nacionalistických webov ako wPolityce, Narodowcy alebo Media narodowe.

Prirodzene ich je neúrekom viac ako tieto menované, ale všetky majú jedno spoločné. Neprezentujú názor, o ktorom je dobré polemizovať, ale vnucujú svätú pravdu formou hesiel, o ktorých sa nediskutuje. Samozrejme, že nemajú zmysel pre humorný nadhľad, tobôž satiru. Autori príspevkov, často aj známe osobnosti, sa neprú, oni bojujú, sú vo vojne. Možno ďalším spoločným príznakom týchto médií je skutočnosť, že majú nepriamu a nepriznanú, ale zato jednoznačnú podporu od oficiálnych politických prúdov, dnes v Poľsku spravidla opozičných.

Veľa z týchto príspevkov pretvárajú do radikálnej podoby zdržanlivejšie vyslovené názory politikov, ktorí sa len ťažko držia, aby svoje utajené inštinkty neventilovali naplno. Od toho majú na špinavú prácu práve sociálne siete. Ide tak o veľmi perfídnú hru a objednávatelia internetových duchaplností potom takticky tlmia vášne pisateľov, aby sami vyzerali umiernene. Že podobné sociálne siete aj všemožne finančne dotujú, je nepochybné, ale ťažko dokázateľné.

Šedá eminencia webov odtrhnutých od reťaze

Poľsko má svoju veľkú opozičnú stranu, ktorá – pred mandátom terajšej vlády – bola pri moci dve volebné obdobia po sebe (2015 – 2023). Ide o PiS pod vedením Jaroslawa Kaczynského (Právo a spravodlivosť), ktorá sa momentálne zmieta vo frakčnej kríze, ale vo voľbách plánovaných na jeseň 2027 má (resp. mala pred krízou na prelome júla a augusta) slušné vyhliadky na návrat. Strana sa síce hlási ku kresťanskému konzervativizmu a jej agenda sa v mnohom prekrýva napr. so slovenským KDH, ale nedokázala sa oprostiť od krajného nacionalizmu a jej faktickou súčasťou sú aj pravicoví politici, ktorí sú tak krajne pravicoví, že sa už voľne prelievajú do krajnej ľavice, s ktorou ju spája antiintegračný postoj, antisemitizmus, antisionizmus a dlhodobejšie aj antiukrajinizmus.

Možno si niekto spomenie na ruského búrliváka Vladimíra Žirinovského, ktorý sa vydával za „liberálneho demokrata“ a za Vladimíra Putina tiež vykonával špinavú prácu (v Dume sa aj bil). V Poľsku túto úlohu hrá pre PiS dobre známy Grzegorz Braun, teraz poslanec Európskeho parlamentu, predtým poslanec Sejmu za stranu Konfederácia koruny poľskej. Ten otvorene odmieta demokraciu a požaduje nastolenie monarchie. Je tvrdý antisionista a antisemita, raz dokonca vnikol do múzea holokaustu a zdemoloval tam vybavenie, v roku 2003 vlastnoručne pred kamerami uhasil v Sejme chanukiju (deväťramenný svietnik), o rok neskôr strhol ukrajinskú vlajku na Kościuszkovej mohyle a označil Izrael za teroristický štát. Už ako poslanec narušil v europarlamente minútu ticha za obete holokaustu a museli ho vyviesť a zbaviť imunity. Zvečnil sa aj kritikou Litvy, ktorú označil za „škaredú, protipoľskú, anglosasskú a židovskú“.

Žiadny zmier v dohľadnosti

Strana PiS sa síce k takým výrokom G. Brauna nehlási, ale nerobí nič proti tomu, aby rázne utlmila protiukrajinské nálady, ktoré sa vo verejnosti radikálom podarilo vzbudiť najmä po tom, keď ukrajinský prezident prepožičal jednej bojovej ukrajinskej jednotke názov po Ukrajinskej povstaleckej armáde, dôvodne podozrivej z etnických čistiek Poliakov. Pravicový premiér Donald Tusk (strana Občianska platforma) síce tvrdí, že protiukrajinské výstrednosti sú iba ojedinelé a okrajové, ale PiS ho nešetrí. Sociálne siete blízke politickej filozofii PiS Tuska dokonca obviňujú, že spoločne s „klikou“ Adama Michnika (bývalý antikomunistický disident a vydavateľ najvplyvnejšieho poľského listu Gazeta Wyborcza) berú poľskému národu hrdosť a nútia ho, aby sa donekonečna kajal za svoju (aj protiukrajinskú) minulosť.

Autor je bezpečnostný analytik.

111