Skutočná migračná kríza neprebieha pred kamerami. Deje sa každý deň – potichu a masívne

Maroko za Ceutu nemôže. Keď ilegálny migrant dorazí k európskym brehom a únia ho beztrestne prijme, Maroko nemá jediný dôvod ani silu brániť pašerákom v tom, aby ľudí naďalej masovo posielali do Európy. Celú zodpovednosť nesie samotná Európa. Kým budeme rozhádaní a neschopní ráznych krokov, dovtedy budú pašeráci beztrestne bohatnúť, kriminálne siete rásť a migranti zneužívať náš systém.

Zatiaľ čo médiá a politici sledovali drámu z Ceuty (kde desaťtisíce mladých ľudí uverili hlúpemu hoaxu, že hranice sú otvorené), španielskym úradom sa situáciu nikdy nepodarilo dostať pod kontrolu. V krajine dodnes zostávajú stovky ľudí, ktorí tvrdia, že sú deti, hoci im nikto v domovskej krajine nechýba a úrady s nimi nevedia pohnúť. Tento stav, kedy k nám prichádzajú masy bez dokladov a vymýšľajú si, že sú neplnoleté, je obrovský bezpečnostný problém, ktorý sa mal zatrhnúť hneď na začiatku a tou najtvrdšou pákou.

Štvrt milióna ľudí ročne a miliardový biznis

Skutočná migračná kríza neprebieha pred kamerami. Deje sa každý deň – potichu a masívne. Do Európskej únie prichádza v priemere 700 nelegálnych migrantov denne, čo ročne robí zhruba 250 000 ľudí.

Za týmto pohybom nie je náhoda, ale obrovský kriminálny biznis:

Cena za cestu: Za presun z Afriky alebo Ázie zaplatia migranti v priemere 8 260 eur. Väčšinou ide o mladých mužov vo veku od 17 do 30 rokov, ktorých rodiny posielajú do Európy s jediným príkazom: nájsť prácu a posielať peniaze domov.
Výroba falošných dokladov: V tranzitných krajinách fungujú mafiánske dielne, ktoré vyrábajú falošné pasy. Zlodejský pas stojí od 415 do 2 480 eur, pričom za 10 330 eur dokáže kriminálna sieť dodať celý balíček falošných dokumentov vrátane diplomov či vodičských preukazov. Európa tak úplne stratila kontrolu nad tým, kto sem vlastne chodí.
Moc hoaxov: Prípad Ceuty ukázal akú silu majú klamstvá šírené pašerákmi. Predstava, že sa do Európy dostanú beztrestne, ženie tisíce ľudí priamo do rúk mafií.

Geopolitické vydieranie a zlyhanie Únie

Vyjadrenia z Maroka ukazujú krutú pravdu: migrácia sa stala zbraňou na vydieranie. Presne ako to robilo Bielorusko na poľskej hranici alebo Turecko, aj severoafrické štáty používajú migrantov ako páku na dosiahnutie vlastných cieľov.

Európska únia dodnes nemá jednotné pravidlá. Kým jednotlivé štáty hrajú každá za seba, systém kolabuje.

Kde končia tí, ktorých nikto nechce?

Ak sa na celú túto tému pozrieme bez ružových okuliarov a do dôsledkov, je tu ešte jeden kľúčový rozmer, o ktorom sa v politických debatách často hovorí len potichu – kde končia títo ľudia, ktorých nikto nechce a nikto ich nedokáže deportovať?

Keď štát nedokáže alebo nechce migrantov bez dokladov vyhostiť, deje sa niečo nebezpečné:

Nenávratná strata kontroly v mestách: Títo ľudia nezmiznú. Zostávajú v Európe v ilegálite, bez peňazí, bez legálnej práce a bez akejkoľvek perspektívy. Väčšina z nich končí v rukách organizovaného zločinu, v šedej ekonomike, pri obchode s drogami alebo v pašeráckych sieťach. Vznikajú tak no-go zóny a ghettá, ktoré dlhodobo ničia vnútornú bezpečnosť európskych miest.
Finančná samovražda systému: Kým sa úrady roky boria s právnymi kľučkami, odvolaniami a vyšetrovaním toho, či má niekto 15 alebo 25 rokov, stojí to štátne rozpočty a daňových poplatníkov miliardy eur na ubytovanie, stravu, právnikov a sociálne dávky. Financujeme tak systém, ktorý pracuje proti nám.
Devastácia samotnej Afriky: Ak chceme byť spravodliví aj voči krajinám, odkiaľ títo mladí ľudia utekajú, takáto migračná politika ich vlastne vykráda o najsilnejšiu pracovnú silu. Namiesto toho, aby títo mladí muži budovali ekonomiku, vzdelávali sa a menili pomery vo svojich vlastných skorumpovaných domovských štátoch, riskujú životy, platia tisíce eur mafiám a prichádzajú do Európy, kde ich často čaká len život na okraji spoločnosti.

Ako sa to dá riešiť?

Ak chce Európa prežiť, musí prestať s falošným súcitom a použiť tvrdé riešenia, ktoré už vo svete fungujú:

Austrálsky model: Nulová tolerancia na mori
- Ako to robia v Austrálii: Keď čelili návalu lodí s migrantmi, ktorí ničili svoje doklady, zaviedli pravidlo, že žiadna loď sa nedostane na pevninu. Plavidlá otočili späť alebo ľudí poslali do záchytných táborov v iných krajinách. Výsledok? Príliv lodí klesol na nulu.
- Ako by to šlo v EÚ: Prestať vyzdvihovať migrantov pri cudzích brehoch a voziť ich do Európy. Namiesto toho lode vracať do prístavov, odkiaľ vyplávali, alebo zriadiť tábory úplne mimo územia EÚ (napríklad v Afrike).
Izraelský model: Pevné ploty a rýchla deportácia
- Ako to robia v Izraeli: Keďže čelili masívnej nelegálnej migrácii cez hranice, postavili špičkovo zabezpečený plot a zaviedli pravidlo okamžitej väzby a vyhostenia.
- Ako by to šlo v EÚ: Skončiť s dlhými súdmi a prieťahmi. Kto príde bez dokladov alebo s falošnou identitou, ide okamžite do uzavretej väzby a do niekoľkých dní letí domov – bez ohľadu na to, či s tým jeho domovský štát súhlasí (čo sa dá vynútiť zastavením peňazí a víz pre túto krajinu).
Tvrdé tresty za zatajenie totožnosti
- Ako to robia inde: V krajinách s prísnymi pravidlami platia drakonické tresty za zničenie dokladov alebo klamanie o veku.
- Ako by to šlo v EÚ: Každý, kto tvrdí, že je dieťa, ale nemá doklady, musí podstúpiť povinný lekársky test na určenie veku. Ak sa ukáže, že klame, stráca akýkoľvek nárok na azyl a ide pred súd za podvod.

Európa prestane byť rajom pre pašerákov až vtedy, keď začne platiť jediné pravidlo: kto príde nelegálne a bez dokladov, nikdy tu nezostane.