Slovenská vláda sa zamotáva v kľučkovaní. Navzdory jej protiukrajinskému postoju v Bruseli začínajú rozhovory o členstve v EÚ

Nenechajme sa mýliť priezračne smiešnymi a pokryteckými výrokmi slovenských ústavných činiteľov (premiéra a prezidenta), že podporujú vstup Ukrajiny do EÚ. Špecificky pán premiér tam pridávajú nenápadný doplnok. Áno, ale nie tak, že Ukrajina predbehne krajiny západného Balkánu. Takže je zrazu proti.

Tak tomu sa hovorí nefalšovaná prešibanosť. Rozširovania EÚ boli vždy o predbiehaní tých ostatných, menej pripravených. Pri prijímaní desiatich nových členov v roku 2004 všetky predbehli Turecko, najstaršiu žiadateľskú krajinu takisto ako Rumunsko a Bulharsko. Tie ostatné dve si museli na vstup dva roky počkať. Nikoho na Slovensku predbiehanie týchto krajín vtedy nezaujímalo. Slovensko chcelo byť členom EÚ a bolo ochotné sľúbiť čokoľvek a darovať Bruselu aj Bojnický oltár bez ohľadu na záujmy iných uchádzačov.

Európska únia, počítajúc od vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva v r. 1958, má doteraz za sebou celkom sedem rozšírení. Slovensko sa stalo spolu s deviatimi ďalšími súčasťou toho najpočetnejšieho – piateho – v roku 2004 a tiež predbiehalo. Ak by EÚ bola len trochu prísna, v EÚ by možno dodnes nebolo, išlo však aj o politické rozhodnutie s cieľom nenechať tieto krajiny napospas ekonomickému a bezpečnostnému chaosu. Momentálne má status kandidátskej krajiny deväť štátov: Ukrajina, Moldavsko, Bosna a Hercegovina, Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko a dokonca Gruzínsko. Päť z tohto počtu patrí do západného Balkánu. Každý vie, že prijať všetky nie je možné, každú z nich individuálne navyše čaká dlhé a ponižujúce vyjednávanie o „acquis“, teda kompatibilitu s európskym právom. A to ešte žiadosť o vstup podalo v roku 2022 aj Kosovo. To má ale dodatočný problém. Z európskej dvadsaťsedmičky ho päť členských krajín (vrátane Slovenska) neuznáva. Inak, išlo by o prvú takmer čisto moslimskú krajinu v EÚ.

O čom sa bude v Bruseli rokovať

Rozhovory Ukrajiny a Moldavska s Európskou komisiou v Bruseli sa majú začať 16. júna, nie je ale celkom jasné, o čom – v prípade Ukrajiny – sa bude vyjednávať. O plnoprávnom členstve alebo o tzv. pridruženom členstve, ako ho niektorí, konkrétne nemecký kancelár F. Merz, navrhujú? Ukrajinský prezident V. Zelenskyj s asertivitou sebe vlastnou označuje pridružené členstvo za úbohú náhradu a za podvod. Tento druh členstva totiž neumožňuje pridruženej krajine disponovať hlasovacím právom. Ako upozorňuje Euraktiv (bruselský), 16. júna pôjde iba o formálne začatie procesu o pristúpení na pôde Komisie, o dva dni neskôr majú tento štart požehnať, poprípade neodsúhlasiť, hlavy štátov a vlád členských krajín v Európskej rade.

Kto môže byť proti Ukrajine

Zatiaľčo Moldavsko je skôr nenápadné, s Ukrajinou to môže byť iné. V každom prípade prestala čeliť základnej prekážke, ktorou doteraz bolo Maďarsko. Vzhľadom na výsledky volieb už Maďarsko nemá na čele odvoleného V. Orbána, ktorý dlhé roky v Rade blokoval akékoľvek pokusy pustiť Ukrajinu do EÚ. Bude zaujímavé sledovať, ako sa bez svojho maďarského psovoda bude správať pro-ruská sirota v Bruseli, slovenský premiér. Ak neuhne od svojho prefíkaného vyhlásenia „buď celý západný Balkán, alebo nikto“, mal by otvorenie rozhovorov s Ukrajinou tiež blokovať. V Moskve by ho zahrnuli chválou a venovali darčekový barelík ropy, Slovensku by týmto prístupom veľmi uškodil.

Autor je bezpečnostný analytik.

250