Slovenská vláda prekračuje červenú čiaru. Vyhrážkami o neutralite hazarduje s bezpečnosťou Slovákov

Nie je to prvýkrát, čo na Slovensku počujeme o neutralite. Keď „hrozil“ vstup Slovenska do „európskych a euroatlantických štruktúr“, bývalí komunisti a všadeprítomní nacionalisti, z ktorých sa stali mávnutím čarovného prútika patrioti, sa zaklínali neutralitou.

Šéfovia dvoch vládnych strán sabotovali dokonca programové vyhlásenie vlastnej vlády, ktorá sa nerada musela k európskej a euroatlantickej civilizácii prihlásiť. Nezabudnuteľné postavičky ako J. Ľupták (Združenie robotníkov Slovenska) a J. Slota (Slovenská národná strana) dokonca vyzvali Ruskú federáciu a USA, aby zaručili neutralitu Slovenskej republiky. USA reagovali odpoveďou, že nemôžu garantovať neutralitu nijakého štátu, ktorý nie je ich spojencom. Rusko, naopak, bolo ochotné garantovať neutralitu „na ten šup“ každej krajine, ktorú kedysi ovládalo, a to vrátane Ukrajiny aj Fínska a americkému štátu Aljaška.

Tiso sa vrátil z Berlína, Fico z Moskvy a výsledok je podozrivo podobný

Monsignore Tiso sa vrátil pred začiatkom druhej svetovej vojny z návštevy Berlína, kam odišiel ako Hitlerov „sympatizant“ a vrátil sa ako jeho otvorený kolaborant nemeckého expanzívneho režimu. Slovenský premiér sa vrátil z Moskvy, kam si zaletel ako Putinov „sympatizant“ a vrátil sa ako jeho neskrývaný kolaborant ruského imperialistického režimu. Samozrejme, že to bolo v záujme Slovenska, ako sa svätej pamäti medzitým dušoval aj Vasil Biľak, šéfideológ KSČ v období normalizácie v bývalej ČSSR.

Mýty a bájky o neutralite

Neutralita sa nikdy neosvedčila, pretože v momente, keď expanzívny štát dostane zálusk na cudzie územie, z každého dokumentu sa stane zdrap papiera. Neutrálne štáty, ktoré Nemecko prehltlo už na počiatku druhej svetovej, by mohli o neutralite rozprávať s nechuťou, preto po vojne bleskurýchlo vstúpili do NATO, keď Európania Američanov uprosili, aby dali tejto aliancii požehnanie a stali sa jej súčasťou. U nás sa neskôr ako príklady uvádzali údajné neutrality Švédska, Švajčiarka alebo Rakúska. Ibaže Švédsko a Švajčiarsko boli tzv. ozbrojenými neutralitami a na obranu vydávali oveľa viac ako priemer členov NATO, ktorých na zvýšenie výdavkov na túto bohumilú činnosť musela dokopať až ruská avantúra na Ukrajine a vyhrážka prezidenta Trumpa, že USA Európu v rámci NATO brániť nebudú, ak Európa v nákladoch na obranu nepridá.

Rakúsko je opäť iný prípad. Jeho neutralitu síce garantovali štyri mocnosti v roku 1955, ale Rakúsko neutralitu nepotrebuje. Vstupom do EÚ prestalo byť de facto neutrálne a je obklopené iba krajinami NATO a EÚ, poprípade po zuby ozbrojeným Švajčiarskom. Miniatúrne Lichtenštajnsko bude ťažko brať ako bezpečnostnú hrozbu.

Nárazníková zóna, neutralita a prípad pre patológa

Slovensko od roku 1945 nezažilo vojnu a neprežíva to, čo susedná Ukrajina: každodenné bombardovanie, ničenie priemyslovej aj civilnej infraštruktúry, zabíjanie svojich ľudí na zemi aj zo vzduchu. Slovensko bolo ešte ako Československo tiež členom obranného paktu (Organizácia Varšavskej zmluvy), ale v auguste 1968 sa ukázalo, že tento pakt má k obrane svojich členov sakramentsky ďaleko. Do druhej ukrajinskej vojny (anexia Krymu sa zaobišla bez vojny, ale bol to ozbrojený „akt“), malo Slovensko nárazníkovú zónu práve v Ukrajine. Ako neutrálny štát by sa samo stalo nárazníkovou zónou, ak sa Ukrajina nestane členom NATO. Dnešnú situáciu v tejto krajine spôsobila skutočnosť, že pred inváziami z Ruska vydávala na obranu okolo pol percenta HDP. A bezbrannosť je pre každý darebácky štát to správne afrodiziakum.

Hovoriť o vystúpení Slovenska z NATO a vyhovárať sa na „nezmyselnosť“ výdavkov na obranu, keď v susednej krajine zúri dobyvačná vojna, nie je témou pre psychiatra, ale pre patológa. Plus vystúpenie z NATO je jednoduché. Podľa článku č. 13 Zmluvy o NATO stačí poslať (je to vec vlády) žiadosť a do roka ste vonku. Ale počas toho roka sa s vami už nikto nebude baviť, budete v bezpečnostnom „vákuu“ a nemôžete rátať so zahraničnými investíciami (okrem tých z Ruska). Už nie ste bezpeční, ste neutrálni a rizikoví.

Autor je bezpečnostný expert.

268