Takto sa vyjadruje na adresy svojho krajana pápeža Františka a prezidenta susedného štátu novozvolený argentínsky prezident Javier Milei. Zvolili ho pred týždňom, úradu sa ujme 10. decembra 2023. Jeho víťazstvo v druhom kole nad ľavicovým rivalom bolo impozantné (56 % hlasov pri vysokej účasti voličov), hoci o tomto ekonómovi a politikovi toho vieme veľmi málo rovnako ako o Argentíne, ak nesledujeme futbal.
Argentína má asi desaťkrát viac obyvateľov ako Slovensko a jej územie je bezmála 50 x väčšie. Ale poznám na Slovensku niekoľko ľudí, ktorí pravidelne čítajú na internete argentínske noviny.
Čo čaká na nového prezidenta
Neoliberálny ekonóm zdedil po predošlých socialistických vládach krajinu v zúboženom stave. Kedysi hospodárska výkladná skriňa Južnej Ameriky stratila už dávnejšie svoje prvenstvo (to patrí teraz Uruguaju) a dnes sa považuje za hospodársku trosku. Milei sľubuje radikálnu zmenu k lepšiemu, ako inak, tak sa to v politike musí robiť.
Jeho úloha však bude titánska a ťažko zvládnuteľná. Socialisti mu odovzdali štát so 143-percentnou infláciou, každý štvrtý Argentínčan sa v r. 2023 nachádza pod hranicou chudoby. Argentínčania sa vo veľkom zbavujú miestnej meny – pesa, devízové rezervy vykazujú červené čísla a Milei navrhuje túto menu úplne zrušiť a zaviesť ako platidlo americký dolár! Argentína je stále veľký hráč vo všetkých štyroch Amerikách (severnej, strednej, Karibiku aj v južnej), aj keď jeho hlavný konkurent v Južnej Amerike – Brazília – ju politickým významom prevyšuje. Vo futbale už nie.
Agenda Stredného východu a presun argentínskej ambasády do Jeruzalema
Podobne ako v niektorých západoeurópskych štátoch, aj v Argentíne mnohí so skrytým alebo otvoreným nadšením privítali pogrom proti Židom v južnom Izraeli 7. októbra, často podľa básnickej metafory „ľahký na tvári žiaľ, hlboký s srdci smiech“. Došlo aj k opätovným vandalským činom proti židovským objektom, v Argentíne nič nové. Dôvod je jednoduchý: v krajine žije početná židovská menšina, ktorá je v kategórii pásma chudobných zastúpená menej ako priemer. Antisemitským graffiti nastriekaným na múry alebo okná židovských inštitúcií dominujú klasicky hákové kríže a Dávidove hviezdy.
Ako už konštatoval (nie ako prvý) Theodor Herzl, konštruktér myšlienky založenia nezávislého židovského štátu, tam, kde sú Židia, sa zákonite vyronia antisemiti. Asi podobne ako tam, kde behajú zajace, sa rýchlo objavia líšky.
Argentínsky antisemitizmus dostával svoju potravu aj zo zahraničia. Po druhej svetovej vojne tam našlo útočisko veľa nacistov (Adolf Eichmann je iba ten najznámejší) a aj zo Slovenska tam ušli ľudia, ktorí sa zaplietli s ľudáckym režimom, napr. bývalý minister vnútra „farskej republiky“ Ferdinand Ďurčanský, ktorého Národný súd ešte pred „komunistami“ v r. 1947 odsúdil k smrti za vojnové zločiny.
Novozvolený argentínsky prezident sa postavil proti celosvetovému prúdu a voľby vyhral aj doma napriek tomu, že svoje filosemitské názory nikdy neskrýval. Milei jednoznačne podporuje Izrael nielen politicky, ale jeho priazeň k tomuto štátu je previazaná aj nábožensky.
Argentínsky prezident, Tóra a Jeruzalem
Vo svojom (ešte pred prezidentskými voľbami) rozhovore pre španielske médiá Javier Milieu uviedol, že uvažuje o konverzii na judaizmus, aj keď „je si vedomý následkov“. Tvrdí, že chce študovať Tóru, Talmud a iné židovské náboženské kánony. A aby niekto nemal pocit, že to neberie vážne, dodáva aj niečo ako trvalú motiváciu: „Ak ste židom po matkinej línii, nemusíte až tak veľmi dbať na zásady Tóry, ste židom automaticky. Ak však konvertujete, jej dodržiavanie je pre vás záväzné.“ Tak to už je silná káva.
Izraelský ľavicový denník Haaretz priniesol aj správu o tom, že Milieu pri návšteve v New Yorku tajne navštívil hrob ortodoxného lubavičského rabína Schneersona. Milie sa k tomu nevyjadril.
V zahraničnej politike Milie menuje ako jeden z prvých krokov presunutie argentínskeho veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema. Zatiaľ sa na tento krok odhodlalo len päť krajín – USA, Guatemala, Honduras, Nová Guinea a Kosovo. Najväčší význam pre Izrael má Kosovo, pretože ide o moslimský štát, aj keď nie všetkými uznaný. Česká poslanecká snemovňa odhlasovala premiestnenie veľvyslanectva ČR do Jeruzalema, ale narazila na nesúhlas prezidenta Petra Pavla, ktorý nie je proti, ale radí „počkať“.
Tu ešte uvidíme, už aj iné krajiny, napr. Brazília, takýto krok ohlásili, ale potom cúvli. Iniciatívu presunu podporoval bývalý pravicový brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ale jeho nástupca (od 2022) Luiz da Silva tento návrh zahodil do koša. Milieu Bolsonara obdivuje, kým da Silva je preňho obyčajný „komunista“.
Vidno, že Argentínčania sú fascinovaní nielen futbalom a tangom, nie sú apatickí ani voči politike.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik
- To najlepšie z našej kuchyne. Pozrite sa, ktoré slovenské jedlá ocenili svetoví gurmáni
- Okrem upadajúcej ekonomiky majú ďalší problém. V Rusku prudko vzrástol alkoholizmus, ľudia sa upíjajú k smrti
- Maďarsko sa teší na nástup Trumpa a nového amerického ambasádora. Ten doterajší na Orbánovi nenecháva nitku suchú
- Bezpečnosť počas zlej viditeľnosti: Chodci, ktorým nebola odňatá svojprávnosť, sú povinní poznať pravidlá cestnej premávky
- Ako zabrániť obnove veľkého Ruska? Precedens tu už je – hospodársky, nie vojensky ho zraziť na kolená. Ako kedysi Sovietsky zväz
- Nikita Slovák: O ministerke, čo si prisvojila dielo slávneho maliara Moneta, ktoré sa dá kúpiť ako omaľovánka