Neúroda na Ukrajine, ktorá je vyvolaná ruským vojenským útokom, spôsobí celosvetový nárast cien potravín

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Podľa údajov štátneho Štatistického úradu Ukrajiny agrárny sektor v r. 2021 generoval 25% HDP Ukrajiny a do ukrajinskej ekonomiky priniesol 40 % exportných príjmov. Agrárny sektor sa tak stal najziskovejším odvetvím ukrajinskej ekonomiky.

V r. 2021 ukrajinské agrárne spoločnosti zarobili na exporte potravín takmer 28 miliárd dolárov (12 miliárd dolárov tvoril export obilia; 10 miliárd dolárov export slnečnicového oleja; 6 miliárd dolárov export iných agrárnych produktov).

Pre porovnanie – v r. 2021 mala Ukrajina exportné príjmy z predaja železnej rudy, ocele a metalurgickej produkcie v objeme 14 miliárd dolárov – druhé miesto v štruktúre exportu a tvorby valutových tržieb.

Na treťom mieste bol ukrajinský sektor IT služieb, ktorý tvoril tržby okolo 10 miliárd dolárov.

V r. 2021 bolo v agrárnom sektore ekonomiky oficiálne zamestnaných okolo 8 miliónov Ukrajincov (neoficiálne vrátane sezónnych pracovníkov pracovalo okolo 10 miliónov osôb), poľnohospodárstvo tak bolo najväčším zamestnancom v krajine (vrátane veľkých poľnohospodárskych podnikov a malých fariem).

Podľa údajov FAO (potravinová a poľnohospodárska organizácia OSN) Ukrajina v r. 2021 tvorila veľký podiel na svetovom agrárnom trhu.

V celosvetovom meradle Ukrajina produkovala:

  • 45 % celosvetovej produkcie slnečnicového oleja
  • 15 % celosvetovej produkcie kukurice
  • 13 % celosvetovej produkcie jačmeňa
  • 10 % celosvetovej produkcie pšenice
  • 7 % celosvetovej produkcie sóje a repky olejnej

Podľa údajov Ministerstva poľnohospodárstva Ukrajiny v dôsledku ruského vojenského útoku Ukrajina prišla o 20-25 % ornej pôdy, ktorú v dôsledku okupácie, zamínovania a priamych bojov v r. 2022 ukrajinskí farmári nedokázali obrábať a kultivovať.

Ukrajina produkovala 10 % celosvetovej produkcie pšenice a 13 % celosvetovej produkcie jačmeňa. Zdroj FOTO: pixabay.com

Taktiež bolo zničených okolo 30 % obilných skladov na juhu Ukrajiny, v ktorých sa mohlo uskladňovať obilie.

Ukrajinská vláda celkovo vyčíslila straty agrárneho sektora, ktoré boli spôsobené ruským vojenským útokom, na 20 miliárd dolárov (nepozbieraná a neuskladnená úroda a semená; zničená alebo odcudzená poľnohospodárska technika, palivo a drahé zariadenia; zničené sklady, sýpky a výrobné kapacity; zničené hydinárne, poškodené podniky na spracovanie mäsa a mlieka atď.).

Priame a nepriame straty ukrajinského HDP v agrárnom sektore v r. 2022 sú na úrovni 15 %. To je ešte optimistické hodnotenie.

Podľa rozličných prognóz Ministerstva agrárnej politiky Ukrajiny a nezávislých agrárnych asociácií sa v r. 2023 očakáva pokles úrody na úrovni 30 %.

Napríklad v r. 2021 bolo na Ukrajine pozbieraných 86 miliónov ton obilia a 25 miliónov ton slnečnice a sóje. V r. 2022 bolo na Ukrajine pozbieraných 56 miliónov ton obilia a okolo 15 miliónov ton slnečnice a sóje.

Hlavná agrárna asociácia Ukrajiny – „Klub ukrajinského agrárneho biznisu“ – vo svojich prognózach hovorí o tom, že v r. 2023 v porovnaní so súčasným rokom 2022 ukrajinskí farmári a agrárne spoločnosti pozbierajú o 30 % menej úrody.

Vysvetľujú to znížením zasiatych plôch; problémami so sejbou v r. 2022 (nedostatok dostatočného množstva hnojív, drahé palivá, zlé semená atď.), ale hlavne – nedostatkom voľných finančných prostriedkov, úverov a problémov s vratkami DPH pre agrárnych exportérov. Ani tie agrárne spoločnosti, ktoré teraz predávajú obilie v rámci obilných obchodov, nemôžu rátať s voľným obratovým kapitálom, pretože DPH sa kvôli vládnej politike nevracia včas.

Podnikatelia z agrárneho sektora uviedli, že vláda vytvorila pre exportérov veľmi zložitý regulačný systém vrátenia DPH. Problematickým je aj fixný kurz dolára a eura na úrovni 36 hrivien podľa kurzu NBU, pričom skutočný kurz je 41 hrivien za 1 dolár. Kvôli tomu na rozdieloch valutových kurzov agrárny biznis stráca okolo 15 % svojich príjmov, ktoré by mohol použiť na kvalitné semená, hnojivá a nové technológie na obrábanie pôdy. Pre agrárny biznis je teraz veľmi ťažké získať úvery a dotácie so štátnou garanciou.

Ak sa na Ukrajine zníži úroda o 30 %, vôbec to neovplyvní potravinovú bezpečnosť Ukrajincov. Nakoľko na domácom ukrajinskom trhu sa spotrebuje najviac 25 % z celkovej agrárnej produkcie a vyše 70 % produkcie a surovín je určených na export.

Riziká to predstavuje pre africké a ázijské krajiny, ktoré sú závislé od ukrajinských dodávok obilia. Okrem toho, neúroda na Ukrajine, ktorá je vyvolaná ruským vojenským útokom, spôsobí celosvetový nárast cien potravín. Na druhej strane, celý veľký agrárny biznis na Ukrajine už deklaruje, že sa zameria na hlbšie spracovanie agrárnych produktov, aby na zahraničné trhy predávala produkciu s pridanou hodnotou. Ukrajina tak chce konkurovať Turecku, ktoré kupuje ukrajinské obilie, potom ho spracúva a predáva na ázijské trhy.

Od dodávky ukrajinského obilia sú závislé aj africké krajiny. Zdroj FOTO: pixabay.com

Podľa údajov Ministerstva poľnohospodárstva Ukrajiny, v r. 2022 ukrajinskí farmári a agrárne holdingy zasiali okolo 9 miliónov hektárov pôdy, pričom v r. 2021 bolo zasiatych viac než 13 miliónov hektárov ornej pôdy.

Okolo 4 miliónov hektárov ornej pôdy a čiernej zeme v CHERSONSKEJ a ZÁPOROŽSKEJ oblasti je buď pod okupáciou RUS, alebo sú zamínované, alebo sa nachádzajú v priamej blízkosti bojov. Z tejto pôdy sa okolo 40 % používalo na pestovanie obilia, kukurice, sóje a hlavne slnečnice.

Momentálne ukrajinský agrárny sektor a export agrárnej produkcie priamo závisí od toho, či bude alebo nebude fungovať „obchod s obilím“ s Ruskom.

„Obchod s obilím“ je pre Ukrajinu kritickým, nakoľko vojnou oslabenej ukrajinskej ekonomike umožňuje získať aspoň nejaké valutové príjmy. Obchod s obilím bude mať vplyv aj na stabilitu a potravinovú bezpečnosť Afriky a Ázie, ktoré sú vysoko závislé od ukrajinského obilia.

Podľa informácií ministra dopravy Alexandra KUBRAKOVA v rámci obchodu s obilím Ukrajina v októbri predala na zahraničné trhy 7 miliónov ton obilia. V novembri sa plánuje predať okolo 7-8 miliónov ton obilia. Pre porovnanie – v októbri 2021 ukrajinské agrárne podniky predali 8 miliónov ton obilia, čo znamená, že Ukrajina sa fakticky dostala na predvojnové ukazovatele exportu obilia realizovaného cez Čiernomorské prístavy. Je celkom možné, že do jari 2023 Ukrajina úplne rozpredá všetky svoje zásoby obilia, ktoré sa jej nakopili v skladoch.

Rusko sa všemožne snaží prekaziť obchod s obilím, kontroly ukrajinských lodí s obilím v ISTANBULE sú veľmi pomalé, čo vplýva na rýchlosť logistiky a dodávok obilia z Ukrajiny. Na druhej strane, iniciatíva „Grain from Ukraine“ je zameraná na vytvorenie presných logistických ciest cez Čierne more, do ktorých sú zainteresované Turecko, Čína, India a iné krajiny, ktoré môžu vplývať na PUTINA. Keďže ruský export minerálnych hnojív už je odblokovaný, môžeme hovoriť o tom, že Rusko nebude porušovať podmienky „obchodu s obilím“, pričom ten bude naďalej fungovať.

Ak Ukrajina dokáže presadiť výmenu vojenských zajatcov „všetkých za všetkých“ s cieľom odblokovať čpavkové potrubia „ODESA-TOĽJATY“, KYJEV tak získa spoľahlivý nástroj na zachovanie obilného koridoru cez Čierne more.