Nechápete dnešný jazyk politiky? To nič, z bývalej terminológie nebudete dnes rozumieť vôbec ničomu

Ale niečomu budete predsa len rozumieť, stačí si zalistovať v dávnejšej tlači alebo vám to osviežia rodičia. Iste, dnes už na oponenta nebudete útočiť tvrdením, že je agent imperializmu, stačí podsunutie názoru (to je príliš, akoby z 50. rokov), že ide o agenta Washingtonu.

Už nebudete vyhlasovať, že ideový protivník sa stavia proti záujmom ľudu, vystačíte si s metaforou, že neprezentuje vôľu voličov (ten predmet voliči je tam vpašovaný namiesto pracujúcich). Samozrejme nepoviete, že politický rival slúži cudzím záujmom, na rovinu a írečito vypustíte súkromný názor, že je to debil – ak dodržiavate kódex slušnosti. A budete starostlivo zvažovať, či si vyberiete medzi zradcom, pomýleným alebo západným agentom, to vás totiž zavedie do normalizačnej dilemy sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia v Československu. Radšej budete hmlisto hovoriť, že neexistuje zahraničnopolitická ilúzia medzi východom a západom, že nič nie je čiernobiele a svet má štyri svetové strany. Je to nenápadnejšie. A ako čert krížu sa zďaleka vyhnete označeniu buržoázny, to sa pred voľbami na Slovensku na jeseň 2023 už dávno, veľmi dávno nenosí.

Výlet do buržoáznej minulosti slova

Nálepky buržoázny patria vari medzi najčarovnejšie zaklínadlo sovietoidného ideologického modernizmu. Názov sa vyparil do minulosti rovnako rýchlo, ako sa objavil. Ale svojho času ste proti nemu nemali šancu. Paradoxne, buržoázny znamená mestský, takže dnes (údaje OSN) tvoria väčšinu ľudstva teoreticky buržuji, aj keď ide o obyvateľov zbedačených predmestí. Lenže poznačiť niekoho vtedy nadávkou buržoázny znamenalo už vopred ho vylúčiť za nešportové správanie. Istá veda (zlomyseľníci hovoria, že paveda) známa pod nevydareným súslovím marxizmus-leninizmus, už vopred vylúčila zo zápolenia každého zúčastneného.

Nebolo možné zahrnúť všetkých záporných ľudí do kategórie buržujov, niekde by to jednoducho nevyzeralo vtipne. Úvody ku krátkej biografii ako „buržoázna tenistka“ (Martina Navrátilová), „buržoázny režisér“ (trebárs Steven Spielberg) alebo „buržoázny fyzik“ (Albert Einstein), ak by sa zrovna nevenoval kvantovej fyzike, by boli trochu mimo terča. Horšie na tom boli myslitelia, najmä filozofi, politici a podobná sorta nepodarkov. Ak ich „oštemplovali“ ako buržoáznych, nemali šancu na milosť. Vlastne historicky už akoby boli odpísaní pre budúcnosť. M. R. Štefánik nebol politik, ale buržoázny politik. Z Milan Hodžu sa lexikálnym premetom salto mortale vykľul nielen buržoázny, ale reakčne agrárny politik. „Starý pán“ (TGM) nebol len tak hocijaký politik a filozof, pýšil sa atribútom buržoázny.

Pri kontinuite bývalého režimu by všetci z vyššie uvedených gentlemanov dnes figurovali prinajmenšom ako francúzski, americkí alebo iní agenti.

Výber „lingvoskvostov“ spred vyše polstoročia

V zápale triedneho boja sa modernistickým arzenálom nešetrilo. Vo vtedajších hlásnych trúbach pokrokového žurnalizmu (buržoázizmus už bol slabá káva) ste narážali na modernistické marxisticko-leninské perly, o ktorých ste si neboli istí, či pramenia z pera, revolúcie hlasiviek alebo z konečníka.

Hovoria vám v roku 2023 niečo nadávky ako sociálšovinista (?), renegát, titoizmus, obskurantizmus, kartelár, malomeštiak, anarchokomunizmus, ľavicový oportunizmus verzus pravicový oportunizmus, triedny reformizmus, fašizujúci byrokrati alebo (o málo neskôr) samozvanci a stroskotanci? Ak nie, buďte radi a ostaňte pozitívne naladení.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 715