Na Mníchovskej konferencii o bezpečnosti to Európa ako-tak uhrala. Od Američanov nedostala „kopačky“

62. ročník najvýznamnejšej svetovej konferencie o bezpečnosti sa skončil v nedeľu 15. februára. Európania na ňu prišli so stiahnutým chvostom, pretože si pamätajú tú minuloročnú, na ktorej im americký viceprezident čítal levity.

Po vlaňajšom výprasku od čerstvého amerického viceprezidenta (J. D. Vance), ktorý fakticky poslal Európu do dôchodku, sa s napätím čakalo, ako sa ďalší predstaviteľ americkej vlády, tentokrát „amerokubánec“ a známy jastrab Marco Rubio, postaví k euro-americkým vzťahom. Bolo možné očakávať, že v jeho prejave sa na Európu znesie ďalšie krupobitie a upozornenie, že Amerika nie je detská opatrovateľka, ale nestalo sa, Európania si viditeľne vydýchli. Ešte vlani im USA predhadzovali neschopnosť riešiť si vlastné problémy s migráciou, postaviť do laty populistické politické strany, pohodlnosť v ochote vynakladať viac na svoju obranu a bezprecedentne spochybnili aj samotné základy európskej demokracie, čo vyvolalo medzi Európanmi, najmä tými západnými, úžas a pobúrenie. To učeň chce školiť majstra?

JD Vance v roku 2025 odmietol európske bezpečnostné príživníctvo na USA, poukázal na klesajúcu priemyslovú a všeobecne ekonomickú výkonnosť Európy a konfrontoval ju s vlastnými veľkorysými sociálnymi modelmi či s kontraproduktívnym a iluzórnym „zeleným plánom“ v čase, keď zvyšok sveta ide na fosílnych palivách. Sústredil sa menej na svetovú bezpečnosť a viac na vnútorné pomery v Európe.

Rubio zmenil rétoriku, obsah však ostal ten istý

Americký minister zahraničia milo prekvapil. Uznal (hoci ako predstaviteľ bývalej kolónie Európy) historické väzby medzi Amerikou a USA, ocenil vplyv Európy na americkú kultúru a s uznaním menoval francúzskych výskumníkov, španielskych osadníkov a talianskych prieskumníkov. To všetko, samozrejme, v historicko-geopolitickom kontexte. Zvýraznil kľúčovú úlohu kresťanstva ako piliera západnej civilizácie a ponúkol, že Európa a USA „napíšu budúcnosť spoločne“ a obnovia zdravé transatlantické partnerstvo, ktoré prezident D. Trump už toľkokrát spochybnil. M. Rubio tak vlastne velebil bývalé západné koloniálne mocnosti a vyzval Európu, aby spoločne s USA obnovili „západný vek“.

Čo sa týka obsahu, požaduje však od Európy to isté ako J. D. Vance v roku 2025: väčšiu zodpovednosť za seba a celý západný svet, zvýšenú obranyschopnosť a obrannú samostatnosť, hospodársku konkurencieschopnosť. Ak si jeho prejav prečítame medzi riadkami, USA si neprajú, aby si Európa žila nad pomery na úkor USA a prestala byť bezpečnostným a obranným príveskom transatlantického spojenca.

Konferencia toho veľa nevyriešila, dokonca prehĺbila rozpory

V každom prípade sa ukázalo, kto tu tvrdí muziku. A Európa to nie je. Vystúpili aj iní rečníci a konalo sa množstvo (okolo dvesto) bilaterálnych stretnutí, ale otázka „Ako na to?“ zostala nezodpovedaná. Maďarský premiér V. Orbán vo svojom vystúpení pochválil ruského prezidenta Putina, český prezident P. Pavel nezaprel, že je bývalým šéfom Vojenského výboru NATO a vyzval na súdržnosť vnútri Aliancie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ako sme u neho zvyknutí, poďakoval za pomoc už štyri roky sa brániacej Ukrajine a na základe pôsobivých videí dokladoval, že Ukrajina potrebuje ďalšiu pomoc, ak má ostať suverénnym európskym štátom.

Na konferencii sa však prejavil aj rozpor vnútri EÚ, resp. napätie medzi Berlínom a Parížom, teda krajinami, ktoré sú dlhodobo považované za motor EÚ. Namiesto roztržky medzi Európou a USA nakoniec vyplávala na povrch trenica medzi Nemeckom a Francúzskom. Nemecký kancelár Friedrich Merz vytkol Francúzsku, že verbálne podporuje Ukrajinu, ale pre jej obranu robí málo. Je evidentné, že Európa (EÚ) je v kríze a potrebuje lídra. Marco Rubio aj naznačil, kto by ním mohol byť a ukázal na Nemecko. Najprv žartovne pripomenul, ako nemecké pivo obohatilo americkú kultúru, ale potom už vážne na adresu Nemecka uviedol, že „nechceme, aby naši spojenci boli stále v zajatí viny a hanby“. Nemeckí účastníci mu pripravili ovácie postojačky a viditeľne si oddýchla aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Iná bola reakcia Francúzov. Napr. francúzsky minister zahraničia J. N. Barrot na otázku novinárov, či ho Rubiov prejav uspokojil, odpovedal ironicky: „A myslíte, že potrebujem uspokojenie?“

Po troch dňoch rokovania je možné konštatovať, že hoci USA takpovediac vzali Európanov na milosť, Európa je dezorientovaná a nejednotná. Mnohí „starí“ členovia EÚ v zákulisí ľutujú, že sa táto organizácia pustila do dobrodružstva rozširovania smerom na východ a neponechala „východniarov“ svojmu osudu.

Autor je bezpečnostný analytik.

338