Moskva zaútočila na škôlku plnú detí a Trump uvalil prvé sankcie na Rusko. Aj taký bol týždeň vojny na Ukrajine

Ruský útok zasiahol materskú školu v Charkove. V tom čase sa tam nachádzalo 48 detí a viacero učiteliek. Našťastie sa pri útoku nikomu z nich nič nestalo, stihli sa včas skryť do krytu, informuje Kyiv Independent. Deti však boli vydesené a plakali. Dronový útok okrem škôlky poškodil aj obchod, kaviareň, autá a budovu s kanceláriami a spôsobil niekoľko požiarov. „Pre útok dronom na materskú školu neexistuje a nikdy nemôže existovať ospravedlnenie,“ vyjadril sa na margo útoku ukrajinský prezident V. Zelenskyj.

Európa chce byť do piatich rokov pripravená na možnú vojnovú hrozbu. V súvislosti s konfliktom, ktorý môže hroziť európskym krajinám zo strany Ruska, odsúhlasili európski lídri plán pripravenosti obrany. Jeho cieľom je pripraviť sa naň do roku 2030. Hlavnou prioritou má byť vybudovanie obranny voči dronom, ktoré už aj v súčasnosti narúšajú vzdušný priestor niektorých krajín. „Ruská agresia voči Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť predstavujú existenčnú výzvu,“ vyjadrili sa podľa agentúry AP európski lídri.

Po útoku na materskú školu v Charkove. Zdroj FOTO: FB/Ukraine World

Prvé sankcie Donalda Trumpa voči Rusku. Po tom, ako americký prezident D. Trump zrušil plánované stretnutie so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom v Budapešti, uvalil sanckie na ruský ropný priemysel (Rosněft´a Lukoil), prostredníctvom ktorého Kremeľ financuje vojnu. Trump svoje rozhodnutie odôvodnil slovami, že mu stretnutie s Putinom nepripadalo spávne. Problémom je pretrvávajúci postoj Kremľa, ktorý si pre uzavretie mieru kladie nereálne požiadavky. Na ďalších sankciách voči agresívnemu Rusku sa navyše zhodli aj predstavitelia európskych krajín. Už 19. balíček sankcií obsahuje zákaz dovozu zemného plynu do Európy, uvádza Reuters, sankcie zahŕňajú aj dve čínske rafinérie a jednu obchodnú firmu z Hongkongu.

Rusko a Ukrajina si vymenili telá padlých vojakov. V uplynulom týždni si znepriatelené krajiny vymenili telá tých, ktorí padli počas ruskej invázie. Rusko pritom odovzdalo tisíc tiel, Ukrajina 31 tiel. Tento nepomer môže byť spôsobený tým, že ruské sily pri svojom pomalom postupe na fronte majú v daných oblastiach väčšiu možnosť zbierať telá obetí, kým ukrajinské úrady zhromažďujú a repatriujú telá, ktoré boli už dlhšie v ruských márnicach alebo na územiach kontrolovaných Ruskom. Repatriované telá sú odovzdávané prostredníctvom Medzinárodného výboru Červeného kríža. Po prevzatí tiel ukrajinská Koordinačná rada pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami zabezpečuje ich obhliadku a identifikáciu. Posledná podobná výmena prebehla 18. septembra.

Rusko vedie na Ukrajine vojnu už takmer štyri roky. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Českí darcovia vyzbierali za dva dni státisíce eur, aby poslali Ukrajine raketu s menom zosnulej jadrovej fyzičky. Česká iniciatíva „Dárek pro Putina“ spustila jednu z najrýchlejších a najsymbolickejších zbierok na nákup ukrajinskej riadenej strely s plochou dráhou letu s názvom Flamingo. Bolo potrebné na ňu vyzbierať 12,5 milióna českých korún (približne 514 000 eur), čo sa podarilo v rekordne rýchlom čase – za necelé dva dni. Zakúpená raketa ponesie meno DANA 1. Je pomenovaná na počesť nedávno zosnulej českej jadrovej inžinierky a predsedníčky Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dany Drábovej. Organizátori uviedli, že Drábová sa už skôr s humorom vyjadrila, že by jej neprekážalo, keby po nej pomenovali zbraň. Cieľom je, aby táto raketa doletela až do Moskvy. Flamingo (alebo aj FP-5 Flamingo) je nová ukrajinská riadená strela s plochou dráhou letu, ktorá je vyvinutá spoločnosťou Fire Point. Vďaka doletu 3 000 km predstavuje Flamingo pre Rusko novú a vážnu strategickú hrozbu, ktorá rozširuje schopnosť Ukrajiny zasahovať kľúčové ciele (ropné rafinérie, sklady, základne) hlboko na území nepriateľa.

Obraz krutej ruskej vojny na Ukrajine – muž zachraňuje mladú ženu, ktorú postrelili ruskí vojaci, podľa dostupných informácií mala žena navyše aj zlámané obe nohy. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Ruská tieňová flotila sa rozrastá. Takzvaná ruská tieňová flotila je jedným z najdôležitejších nástrojov, ktoré Rusko používa na obchádzanie západných sankcií, predovšetkým v oblasti exportu ropy. Ide pritom o rozsiahlu a neprehľadnú sieť lodí, hlavne ropných tankerov, ktoré Rusko zhromaždilo po uvalení západného cenového stropu a sankcií na jeho ropu a ropné produkty. Flotila umožniť Rusku predávať ropu nad cenový strop a obchádzať obmedzenia týkajúce sa poistenia a služieb, ktoré sú poskytované iba pri dodržaní cenového stropu. Analytici a EÚ predpokladajú, že flotila zahŕňa približne 600 až 1 400 tankerov. Lode sú často vlastnené neprehľadnými schránkovými firmami, ktoré sú registrované v krajinách s voľnejšími predpismi. V rámci najnovších balíkov sankcií sú na sankčný zoznam pridávané konkrétne lode a spoločnosti, ktoré sú identifikované ako súčasť tieňovej flotily. Následne je im zakázaný vstup do prístavov EÚ a prístup k námorným službám.

227