Je reálna šanca, že Ukrajina vojnu proti Rusku vyhrá, vraví šéf ukrajinskej tajnej služby Budanov. Prežil už niekoľko atentátov, ktoré spáchali Rusi

Kyrylo Oleksijovyč Budanov (ukrajinsky Кирило Олексійович Буданов), optimizmom sršiaci rodený Kyjevčan (1986) a náčelník Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny, prežil už niekoľko atentátov, ktoré na neho ruské tajné služby spáchali. Moskovský súd dokonca Budanova odsúdil v neprítomnosti pre „organizovanie teroristickej skupiny“.

Pre ruské súdnictvo je každý Ukrajinec už od narodenia terorista a banderovec. O druhej ruskej invázii na Ukrajinu bol Budanov presvedčený už v čase, keď taký útok ruská strana zosmiešňovala a napr. vtedajší český prezident Miloš Zeman ho označoval ako „pitomý“ výmysel. Budanov už dávno pred ruským útokom argumentoval, že ruské ozbrojené sily zaútočia z Donecka a Bieloruska.

Reálny odhad a analýza Inštitútu pre štúdium vojny (ISW)

Tento (americký) inštitút sleduje začiatok druhej ukrajinskej vojny dlhodobo a pre svoje analýzy využíva aj poznatky ľudí ako Kyrylo Budanov. K jeho tvrdeniam je však len mierne optimistický. Budanov totiž tvrdí, že Ukrajina je schopná oslobodiť celú svoju okupovanú zem a nebyť pomoci ruských spojencov vo svete (nielen Severokórejčanov), Ukrajina by sa mohla brániť lepšie. Na to by ale potrebovala silnejšiu podporu západných spojencov. Ak počas druhej svetovej vojny USA a Británia masívnymi dodávkami zbraní podporovali Sovietsky zväz (a „eskalovali“ tak vojnu a zabíjanie), Ukrajinu odpísali už po prvom dni útoku. Obmedzili sa iba na diplomatické protesty. Popri malých rybách ako Slovensko a Maďarsko sa Rusko spoliehalo na najväčšiu superveľmoc a drukovali palce republikánskemu prezidentskému kandidátovi, svojmu „mužovi v Havane“, teda vo Washingtone D. C.

Generál Budanov verí, že Ukrajinu sa rozhodne podarí oslobodiť – vrátane Krymu. Hoci Rusko hlási každý deň dobytie tej či onej dediny na východnej Ukrajine, od prvých týždňov invázie sa ruské vojská podarilo zatlačiť k ruskej hranici zo značnej časti územia, ktoré Rusko v počiatočných dňoch agresie „debanderizovalo“ a oslobodili „trpiacu“ rusko-jazyčnú menšinu. Podobnosť s nacistickou argumentáciou o utláčaní nemeckej menšiny v Poľsku alebo Československu pri rozpútaní druhej svetovej vojny je čisto náhodná.

Šachová jazyková partia a údajná diskriminácia ruštiny

Každý, kto navštívil východnú alebo južnú Ukrajinu pred anexiou Krymu (2014) alebo pred druhou ruskou inváziou (2022), mi rád potvrdí, že po ukrajinsky tam nehovoril nikto. Dokonca v samotnom Kyjeve sa všeobecne používala ruština – na uliciach, v obchodoch, v dopravných prostriedkoch. Bol som (v Kyjeve) aj svedkom príhody, keď zákazník oslovil predavačku po ukrajinsky a tá sa spýtala: a vy hovoríte aj „po čelovečeski“? Pri jednej návšteve Odesy som si všimol, že zo stánkov zmizli aj posledné ukrajinsky tlačené noviny. Na moju otázku, čo sa s nimi stalo, som sa dočkal odpovede, že „prestali vychádzať.

Po jazykovom zákone dostala ruština veľkolepé privilégium menšinového jazyka, ibaže spolu s inými menšinovými jazykmi, čo bolo pre veľkopanský a imperiálny jazyk chápané ako jazyková genocída. Môžeme to porovnať s „urážkou“ maďarčiny alebo nemčiny po roku 1918. Kto predtým týmito jazykmi verejne nehovoril, takmer nebol človek.

Jazyk býva pre rozpútanie vojny vítanou príležitosťou – utláčate našich! Rusko nehovorí o Ukrajincoch ako o Ukrajincoch, ale ako o ukrajinskej časti ruského národa. Trochu to pripomína božskú Trojicu, kde Otec, Syn a Duch svätý sú vlastne jeden Boh. Do takých náboženských detailov Budanov a Inštitút pre štúdium vojny nezachádzajú, venujú sa vojenským záležitostiam a veria vo víťazstvo Ukrajincov, či už hovoria ukrajinsky, rusky, maďarsky, alebo inak. Dôležité je, že ruských „osloboditeľov“ ani na východnej Ukrajine nevítali orgovánmi nie iba preto, že v zime nekvitli.

Autor je bezpečnostný analytik.

282