Hrozba ďalšej vojenskej intervencie nehrozí, ale nad Karibikom sa vznáša mrak neistoty. USA vzniesli obvinenie proti Raúlovi Castrovi

Ilustarčná snímka. Zdroj FOTO: pixabay

USA vzniesli obvinenie proti Raúlovi Castrovi, bývalému vysokému funkcionárovi Kuby, bratovi samotného bývalého vodcu štátu Fidela Castra. Spojené štáty dnes 94-ročného politika obviňujú z vraždy štyroch ľudí, z toho troch amerických občanov.   

Vyhlásenia amerického prezidenta o pripojení Kanady či anexii Grónska už, zdá sa, zapadli prachom. Čo sa Trumpovi podarilo, je dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy, únos jedného venezuelského mafiána priamo z Caracasu a oslabenie Ukrajiny. Iránska kríza ešte len čaká na rozuzlenie, ale Trump má nový problém. Bývalého kubánskeho prezidenta obviňuje zo smrti štyroch ľudí v roku 1996. Nie je zatiaľ jasné, či Spojené štáty budú žiadať jeho vydanie, čo je absurdné, to kubánsky režim nikdy nedovolí. Inak by tomu bolo po rozhodnutí v nefalšovanom referende, Kubánci by ho z Kuby, nepochybne, vyexpedovali veľmi radi. Ale také ľudové hlasovanie je ešte absurdnejšie ako vydanie straníckymi súdruhmi americkým súdom.

Americká justícia žaluje Castra ako bývalého ministra obrany, že vydal rozkaz na zostrelenie lietadiel exilovej skupiny „Bratia za záchranu“ (Brothers to the Rescue). Stroje sa v roku 1996, teda pred tridsiatimi rokmi, nachádzali vo vzduchu medzi Kubou (nie naopak), keď ich napadli a zostrelili kubánske stíhačky. Medzi obeťami boli traja občania USA. Za takýto akt sa v USA neuplatňuje premlčanie.

Washington výrazne zostril rétoriku na adresu Havany a Trump sa nechal počuť, že „vyzerá to tak, že to budem ja, kto bude musieť zasiahnuť“ – tak ho cituje agentúra AP. Podráždil tým, ako inak, Rusko, na ktorého stranu sa pridala Čína a oba štáty svorne hovoria o „eskalácii svetového napätia“. Peking vyzval americkú administratívu, aby ukončil sankcie proti ostrovnému štátu, Kremeľ zase hovorí o metódach, ktoré „hraničia s násilím“. Od hovorcu vlády krajiny (Dmitrija Peskova), ktorá už piaty rok vedie brutálnu vojnu proti susednému štátu, to znie veľmi zaujímavo.

Kubánsky režim je aj pod bezprecedentným domácim tlakom

Kuba zažíva nesmiernu ekonomickú krízu, ktorú vyvolali americké sankcie a je energeticky ochromená. To, čo bolo ešte pred rokom nepredstaviteľné, je dnes už bežné. Kubánci masovo demonštrujú proti vládnej ekonomickej politike.

Ostrov trpí už dlhé mesiace masívnymi výpadkami prúdu, nedostatkom pohonných hmôt a potravín. V niektorých častiach krajiny prúd pravidelne vypadáva na dlhé hodiny, pričom situácia sa zdramatizovala na počiatku tohto roka, keď USA Kubu odstrihli od dodávok ropy a prinútili aj tretie štáty a medzinárodné rejdárstva, aby „poslúchali“, inak by uvalili sankcie aj na ne. Po zvrhnutí prezidenta Madura si USA vynútili aj ukončenie dodávok ropy Kube z bratskej Venezuely.

Kubánsky režim dobre vie, že nespokojnosť s hospodárením sa ľahko pretaví do protestov proti politickému systému, ktorý si koniec-koncov Kubánci nikdy nezvolili. Bol mu vnútený „revolúciou“. Režim má však k dispozícii všetky nástroje moci a vláda posilňuje strácajúcu sa kontrolu nad obyvateľstvom. Podľa agentúry AP zavádza režim ďalšie obmedzenia v oblasti telekomunikácií a technického zariadenia. Nabudúce budú smieť byť aj rozhlasové prijímače alebo tzv. biela technika používané iba s povolením od štátu. Pre režim to prináša určité výhody. Ako informuje dopisovateľ New York Times v Havane, správy o obvinení Raúla Castra sa v dôsledku výpadkov prúdu a zlého internetového spojenia šíria v krajine veľmi pomaly.

Napriek tomu na koniec týždňa vyzval štátny denník Granma obyvateľstvo k protestným manifestáciám ľudového hnevu pred Veľvyslanectvom USA v Havane.

Autor je bezpečnostný analytik.