Donald Trump valcuje primárky v USA, Ukrajina sa obáva, EÚ sa trasie, Kremeľ dúfa, Čína a India vyčkávajú

Zatiaľ posledné dve primárky, kde členovia jednej z dvoch najdôležitejších strán vyberajú kandidáta na prezidenta USA za svoju stranu, dopadli pre Donalda Trumpa dobre. Tie posledné v Nevade nemali (v republikánskych radoch) víťaza, bude sa ešte „skrutinizovať“, preverovať. Trump v tom má už vopred jasno: Ak som nevyhral, tak oponentka (Nikky Haleyová) a jej stúpenci voľby zmanipulovali. A bude to hotové, basta!

Trump nezabudne nenápadne pripomenúť, že jeho hlavná vyzývateľka v primárkach, je akási „čudná Američanka“ (Nikki Haleyová je po oboch rodičoch Indka), ale Donald Trump má smolu: Nedokáže, že jeho republikánska oponentka z GOP („Grand Old Party“) sa nenarodila v USA, inak by totiž na šancu zvolenia za prezidentku nesmela pozrieť ani obrátenou lupou so zahmleným sklom.

Bývalý a možno budúci prezident USA svoju vyzývateľku nenazýva získaným americkým menom, hovorí o nej ako o „Nimarata“ alebo „Randhawa“ (jej rodné meno), aby zúročil body za svoj pôvod WASP (White, Anglo-Saxon, Protestant). Ale príslušnosť ku KKK (ku klux klanu) sa zatiaľ nikto neodvážil D. Trumpovi podhodiť. Doteraz sa úspešne kryl filosemitizmom.

Trump je vytúžený kremeľský skalp

Na výsledky primárok ako bdelý vlčiak čaká kremeľská garnitúra, Donald je ich človek. Rusko sa pustilo do nebezpečnej hry, ktorú prestáva kontrolovať. Spočiatku to vyzeralo na „business as usual“ (anexia Krymu 2014), relatívna ľahostajnosť Západu (verte, že taký Maurícius alebo Seychely to až tak netrápilo) a tlak na dobytie Ukrajiny pod tými najhlúpejšími zámienkami (nacizmus, banderizmus, priveľa ľudí, ktorí píšu ľavou rukou alebo majú vysoký tlak) vyzerali ako niekoľkodňová hračka.

Ale akosi sa to zvrhlo. Ukrajinci sa začali brániť, nedovolili nechať si v druhej fáze vojny obsadiť svoje hlavné mesto, nechali si vnútiť politiku spálenej (vlastnej) zeme a naučili sa ju brániť. S váhavou a nepresvedčivou podporou európskeho západného sveta. Ten sa teraz desí predstavy, že si európske problémy v Európe bude musieť riešiť sám, bez strýka Sama v zámorí.

Aj z Európy môže prísť nádej

Lúč nádeje však stále ešte bliká, niektoré krajiny ako Nemecko, Británia a tie menšie a malé ako Dánsko, Holandsko, nehovoriac o bývalých obetiach veľkoruských a veľkosovietskych agresií ako pobaltské štáty, Česko a Poľsko alebo nový člen NATO – Fínsko. Francúzsko hrá svoju osvedčenú sprostredkovateľskú úlohu a akoby sa v Európe nedokázalo zbaviť majestátneho plurálu „My“ (to akože oni stále zastupujú, keď už nie je svet ako za starých dobrých čias, tak aspoň tú malú a rozdrobenú Európu). Francúzskemu prezidentovi však prekáža v rozmachu premenlivý nemecký kancelár (akýsi O. Scholz) a narušuje idylku o francúzsko-nemeckých medových rokoch, ktoré už dávno zaviedli nemecký kancelár Konrád Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle. Vtedy sa tieto dve znepriatelené krajiny (Francúzi a výkvet árijstva Nemci) začali úspešne zmierovať. Francúzsko sa stalo diplomatickým mikrofónom Európy vo svete, Nemci jej ekonomickým motorom. Ukrajina ich však rozdelila a budúcnosť prezidentských volieb v USA (pridajte aj Kanadu a máte v ruke najväčšiu pozemnú masu na zemeguli) už Európou zatrasie.

Zbrane pre Ukrajinu sa stávajú porekadlom ako „zbrane pre Španielsko“

Tak nejako to vyzeralo počas občianskej vojny v Španielsku v druhej polovici 30. rokov 20. storočia. Republikánom (teraz mám na mysli tých vtedajších španielskych a katalánskych) sa tých zbraní nedostávalo a skončili na periférii neutralistického záujmu veľmocí. Prehrali boj o Španielsko, chýbali im zbrane, zatiaľ čo druhá strana ich mala vďaka Nemecku a Taliansku neúrekom.

Americkí republikáni pod vedením Trumpa (ako prípadného prezidenta USA) zaujmú skôr či neskôr pacifický (to vôbec neznamená pacifistický) postoj. A Európa sa hrozí predstavy, že tu ostane sama. Z Washingtonu ju budú utešovať priateľským potľapkávaním po pleciach, výsmešne hovoriac: Tak, kde máte tie zbrane na obranu Ukrajiny? Veď už dávno plánujete „autonómnu“ európsku obranu (ZÚ, WEÚ, EÚ RRF), ale my máme svoje záujmy v Pacifiku, vy na polostrove Ázie zvanej Európa.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

676