Stane sa prezidentom USA konečne žena? Nikki Haleyová sa pokúša prelomiť mužský monopol na Biely dom

Najbližšie k tomu, aby ako žena prvýkrát v dejinách ovládla Oválnu pracovňu, bola Hillary Clintonová pri prezidentských voľbách v r. 2016. Milá Hillary však musela najprv zdolať základnú prekážku – vyhrať stranícke („dems“ – demokrati) primárky.

Na druhej strane ich však za opozičnú stranu vyhral dominantný Donald („reps“ – republikáni). Clintonová „primárky“, t. j. nomináciu za „dems“ síce zvládla, lenže v súboji s Trumpom ju republikán porazil.

Americké prezidentské šoky

V USA sa udiala senzácia, keď v roku 1960 zvolili za 35. prezidenta rímskeho katolíka, istého J. F. Kennedyho.

Možno ďalšou bombou bolo zvolenia Baracka Obamu, prvého Afroameričana na čele štátu. Až do konca dvadsiateho storočia ovládali demografiu aj politiku „Wasps“ (skratka pre „biely, Anglosas a protestant“). Dnes už nikoho nevzrušuje, že aj súčasný americký prezident Biden je „katól“, druhý v poradí. Amerika sa mení, ambície žien dostať sa na trón vo Washingtone však zatiaľ zlyhávali.

Ženy vo vysokej americkej politike

Veľmi dlho im tam – od štátu ku štátu – nedovoľovali voliť, ale postupne sa ženy začali presadzovať v 20. storočí.

Prvý prielom do vysokej politiky sa pripisuje Nellie Rossovej, ktorá sa po prvej svetovej vojne (1925) stala prvou ženou na poste guvernéra, t. j. guvernérky (za štát Wyoming). Po druhej svetovej sa to ženami začínalo v politike hemžiť viac a viac. Prvým ženským šéfom diplomacie sa v administratíve Billa Clintona stala Madeleine Albrightová.

Nasledovala vyššie spomínaná Hillary ako prvá žena, ktorá sa dostala do finále súboja o prezidentský úrad. Prvou viceprezidentkou sa po nástupe Joea Bidena stala Kamala Harrisová. Nielenže je to prvá žena v tejto pozícii, ale súčasne aj prvá Afroameričanka a prvá ázijská Američanka, má totiž po rodičoch zmiešané indické a jamajské korene. Všeobecne sa má za to, že je „neschopná“.

Ešte pred Nikki Haleyovou, sa za „reps“ snažila vybojovať si prvé miesto v nominácii Sarah Palinová, guvernérka Aljašky, ale táto zaujímavá, pekná žena a matka piatich detí neuspela.

Nikki Haleyová je ako politička známa preto, že ju ako guvernérku štátu Južná Karolína jej stranícky nadriadený, Donald Trump, poslal na miesto veľvyslankyne USA v OSN. Tam sa počas dvoch rokov 2017 – 2018 prejavila talentom, pekným výzorom, rečnícky aj názorovo. V OSN táto „Indoameričanka“ (obaja rodičia pochádzajú z Indie) zastávala tvrdú líniu, či už to bol severokórejský nukleárny program, Irán alebo podpora Izraela. Bola to ona, ktorá pretlačila vystúpenie USA z Rady pre ľudské práva pre zaujatosť pri rezolúciách o palestínsko-izraelskom konflikte. Odôvodňovala v OSN aj ukončenie finančnej pomoci Palestínskej autonómii. Prezident Biden po nástupe do úradu pomoc zasa obnovil.

A Trumpovi hodila rukavicu

Ešte v apríli 2021 vyhlásila, že bude podporovať Trumpa ako kandidáta prezidentských volieb v roku 2024, ale 14. februára tohto roku oznámila svoju kandidatúru. „Nikki“ sa tak opäť zapísala do histórie: stala sa prvou „farebnou“ ženou (woman of color), čo nie je v USA vôbec urážlivé, ktorá sa uchádza o nomináciu na prezidentku.

Ľahké to nebude mať, proti sebe bude mať veterána Trumpa a floridského guvernéra Rona DeSantisa, ktorému sa ako vyzývateľovi Trumpa pripisujú väčšie šance.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

487