Slováci majú problém s riadením svojich rodinných rozpočtov, upozorňuje analytička Sadovská

„Dlhodobo patríme medzi krajiny, ktorých obyvatelia sú najmenej spokojní so svojou finančnou situáciou,“ hovorí analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Rok 2026 so sebou prináša množstvo zmien, ktorých sa Slováci obávajú – konsolidácia verejných financií, nejasná energopomoc, rastúce clá, ktoré posúvajú ceny tovarov a služieb smerom nahor. Eva Sadovská hovorí, že mnohí Slováci majú problém s riadením rodinného rozpočtu, nedostatočne si budujú finančnú rezervu a svoj investičný potenciál využívajú len čiastočne alebo vôbec.

Sú Slováci spokojní so svojou finančnou situáciou?

Nie sú dostatočne spokojní. V škále od 0 do 10 (nízka až vysoká spokojnosť) ju ohodnotili na 5,8, čo je menej v porovnaní s priemerom EÚ s hodnotou 6,6. Viac nespokojné sú ženy ako muži a taktiež mladí Slováci vo veku 16 – 24 rokov alebo seniori. Zároveň existuje vzťah medzi vzdelaním a finančnou spokojnosťou, nakoľko ľudia s vyšším vzdelaním hodnotia svoju finančnú situáciu lepšie než osoby s nižším vzdelaním. Odborníci vzhľadom na zmeny, ktoré si v úvode spomínala, odhadujú skôr miernejší ekonomický rast a zároveň aj určitý nárast nezamestnanosti. Pri mzdách sa predpokladá pomalší, no stále reálny rast. Aj preto bude mimoriadne dôležité mať vo financiách jasno.

Analytička WOOD & Company Eva Sadovská radí ako narábať s peniazmi. Foto: archív ES

Poďme poporiadku. Ako by si mali Slováci nastaviť rodinný rozpočet?

Mnohí Slováci majú stále tendenciu hospodáriť „od výplaty k výplate“ a spoliehať sa na pocit, že finančne to „nejako vyjde“. Podľa údajov Eurostatu má až 10 % Slovákov problém vyžiť zo svojich príjmov. Nemusí to byť ale vždy iba z dôvodu nižších príjmov. Problémom môžu byť neadekvátne vysoké výdavky.

Prehľad o rodinnom rozpočte je dnes základnou formou finančného zdravia. Domácnostiam preto odporúčame praktizovať mesačné „finančné prehliadky“. Prehľad o výške výplaty máme zväčša všetci, horšie je to už s výdavkami, najmä tými každodennými. Mesačné príjmy, ale i všetky náklady by mali mať svoje miesto v tabuľke alebo aplikácii. Vďaka tomu môžeme odhaliť úniky vo výške 10 až 15 % mesačného rozpočtu.

Veľa sa hovorí o finančnej rezerve. Ako by mala vyzerať?

Až 28 % Slovákov nedokáže čeliť nečakaným výdavkom. Aj preto je finančná rezerva nevyhnutnosťou. Ide o „peniaze po ruke“, napríklad na bankovom účte, ktoré môžeme použiť okamžite alebo v krátkom čase. Funguje ako airbag – možno ju nevyužijeme často, ale v krízovej chvíli rozhoduje o všetkom. Vo všeobecnosti sa odporúča mať rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Platí pritom, že čím nestabilnejší príjem, tým väčšiu rezervu by si mala domácnosť vytvoriť. Kľúčové je pravidelné odkladanie sumy, napríklad vo výške 5 až 10 % príjmu, ktoré sa postupne stane prirodzenou súčasťou finančného režimu rodiny.

Šetriť peniaze v banke alebo investovať. To je dilema viacerých Slovákov. Čo odporúčaš?

Hotovosť a vklady tvoria podľa dát Eurostatu až 45 % celkových finančných aktív slovenských domácností. Kúpna sila peňazí na účtoch ale postupne klesá, inflácia je totiž dlhodobo výrazne vyššia ako úroky na bežných účtoch či vkladoch v bankách. Dlhodobým riešením na boj s infláciou či na efektívne zhodnocovanie finančných prostriedkov je investovanie. Avšak podiel investícií do dlhopisov, akcií či podielových fondov je pomerne nízky. V roku 2024 predstavoval len 25 % a jeho úroveň sa za posledné desaťročie prakticky nezmenila. Slováci a Slovenky tak svoj investičný potenciál nevyužívajú naplno.

Pre začínajúcich investorov, ktorí majú záujem investovať pravidelne a v menších sumách, napr. 20 eur mesačne, sú vhodnou možnosťou investičné platformy. Tie investora prevedú zväčša celým procesom a navrhnú mu portfólio, ktoré je šité na mieru jeho cieľom, možnostiam ako i vzťahu k riziku. Prostredníctvom týchto platforiem investujete do ETF (Exchange Traded Fund), teda do koša akcií firiem z celého sveta, čím sa znižuje riziko toho, že by ste vsadili na nesprávnu firmu.

Pre investorov, ktorí už s investovaním nejaké skúsenosti majú, existuje viac možností. Tak napríklad kvalifikovaní investori investujú najmä do akcií, investičných realít a dlhopisov. V prípade realít ale nemusí ísť nutne o kúpu investičného bytu. Pre investorov s voľným kapitálom je čoraz viac obľúbenou alternatívou investovanie do realitných fondov alebo do projektov rezidenčného developmentu.

Kedy začať s investovaním?

Ideálne hneď, ako je to možné. Veľkú rolu v čase totiž zohráva efekt zloženého úročenia. Začať pravidelne investovať s 20 eurami vo veku 25 rokov je oveľa lepšie, ako začať s investovaním vo výške sto eur až po štyridsiatke. Ak máte obavu, nechajte si poradiť od odborníkov.

306