Nikita Slovák: Ako sa zo smerákov, ktorí kričali na prezidentku Čaputovú, že je americká ku…, stali obdivovatelia USA

Svet zošalel. Kolíska demokracie – USA – dostala niekoľko rán na najcitlivejšie miesta. Je len na nich, ako zafunguje systém bŕzd a protiváh.

Trump sa stretol s Putinom a už z prvých rozhovorov bolo jasné, že Kremeľ získal v americkom prezidentovi silného advokáta. Je len na kongrese a americkom súdnictve, ako sa dokážu vysporiadať s prezidentom, ktorý má zálusk na diktátorský spôsob vládnutia.

Je však komické, ako sa zo smerákov, ktorí pokrikovali na prezidentku Čaputovú, že je americká ku…, stali obdivovatelia USA. Dokonca Robert Fico, ktorý sám seba označoval za sociálneho demokrata, dostal pozvánku na konzervatívny kongres v USA a jeho prejav v angličtine s ruským prízvukom zožal potlesk. Nebojím sa o Roberta Fica, nemá problém s akýmkoľvek politickým smerovaním, presvedčením, dokonca ani osudom Slovenska. Jeho jedinou motiváciou v živote je, aby sa mal on dobre. A to sa on určite má.

To, čo sa vo svete deje ako dráma, u nás vždy vyzerá ako lacná komédia. A tak aj koaličná kríza smeruje k rozuzleniu a my budeme mať obézneho ministra športu, ktorý k žiadnemu športu v živote nepričuchol, teda okrem gymnastickej zostavy, ktorú predviedol v STVR. Ešte je otázne, ako uspokoja vzbúrencov v „strane pekných ľudí“, v Hlase.

Čo je potešujúce, občania nerezignovali a tak opäť naplnili námestia po celom Slovensku. Je to krásne vzopätie občianskeho povedomia, odporúčal by som však, aby organizátori zvážili dĺžku a dramaturgiu príspevkov jednotlivých rečníkov. Nie každý má čo povedať, a aj tí, čo by mali, často nevedia ako.

Pripomenuli sme si siedme výročie vraždy Jána a Martiny, ktoré je zároveň aj obžalobou slovenského súdnictva. Ak po Ficovi obsadí Úrad vlády SR spravodlivá a dobrá vláda, čaká ich množstvo bolestivých reforiem, aby sa všetky zločiny dočkali svojho odsúdenia.

Keď sme už pri tých výročiach, pripomíname si v týchto dňoch jedno mimoriadne smutné, výročie najohavnejšej udalosti tohto storočia. Tri roky plaču, sĺz, ale aj dobra, pomoci a hrdinstva ukrajinskej armády. Táto udalosť ukázala, kto má na Slovensku srdce a komu ho Ruská propaganda vyžrala spolu s mozgom. A tak tí najhlúpejší z nás sú kontaminovaní hnusnou propagandou, rubľami, osobným prospechom alebo len nedostatkom vzdelania či výchovou. Som rád, že na strane Ukrajiny je to najlepsie z umelcov, intelektuálov, historikov, vzdelanych ľudí a na strane agresora je len to, čo vidíme teraz premávať sa hrdo a tupo na ministerstvách, Úrade vlády SR a zahraničných návštevách. A tak už po nekoľký raz končím svoj komentár heslom – Slava Ukraini!

Autor je režisér a publicista.

424