Dnes má meniny: Rozália
Nie je problém, že je moslim. Problémom je radikálna rétorika a jej normalizácia. Víťazstvo Abdula El-Sayeda v demokratických primárkach v Michigane je významnou udalosťou a dôvodom pozorne sledovať, kam sa Demokratická strana v USA posúva.
El-Sayed predstavuje jej výrazne progresívne krídlo. Jeho postoje k Izraelu, americkej zahraničnej politike či sociálnym otázkam sú úplne legitímnym predmetom verejnej kritiky. Rovnako legitímne je pýtať sa na ľudí, s ktorými politicky spolupracuje a ktorým poskytuje priestor vo svojej kampani.
Jedným z nich je Hasan Piker, veľmi vplyvný politický streamer známy množstvom kontroverzných výrokov. V minulosti používal aj krajne provokatívnu rétoriku o „zničení bielej rasy“. Takéto výroky nemožno jednoducho premeniť na tvrdenie, že Piker plánuje fyzické vyvražďovanie bielych ľudí – na to nemáme dôkaz. Ale samotná predstava, že rasovo nenávistná alebo dehumanizujúca rétorika je prijateľná, pokiaľ prichádza z opačnej politickej strany, je nebezpečná.
A práve tu treba byť dôsledný.
Rovnako ako odsudzujeme rasistickú rétoriku namierenú proti Židom, černochom, Aziatom či moslimom, musíme odmietnuť aj rétoriku namierenú proti belochom. Rasizmus nie je menej nebezpečný podľa toho, koho sa týka.
A ešte dôležitejšia je otázka politických väzieb. Ak sa ľudia s extrémnymi názormi dostávajú čoraz bližšie k mainstreamovým politickým kandidátom, spoločnosť má právo pýtať sa, kde končí politická spolupráca a začína normalizácia extrémizmu.
To platí aj pri diskusii o islamskom radikalizme. Nemali by sme nikoho podozrievať z extrémizmu preto, že je moslim. Zároveň však nesmieme zatvárať oči pred skutočným islamistickým radikalizmom, ak sa objaví v americkej politike alebo v okruhu politických podporovateľov.
Do Kongresu môžu vstupovať ľudia rôzneho pôvodu a vierovyznania. To je demokracia.
Ale spolu s tým musí platiť jednoduché pravidlo:
Žiadny rasizmus. Žiadny antisemitizmus. Žiadne ospravedlňovanie politického násilia. Žiadny islamizmus ani iný extrémizmus.
Nie podľa toho, kto to hovorí.
Ale podľa toho, čo hovorí.
- Jazyk je ako perie. Fúkneš, rozptýli sa a zíde z mysle. To sa stalo nemčine v Európe, keď ju zahodila do koša angličtina
- Zlatá baňa menom zelená ekonomika. Prečo sa na Envirofonde schyľuje k vojne, ktorú Fico nemôže kontrolovať
- „Go Canada, go!“ Tak to končieva medzi bratmi. Spočiatku pokrvné príbuzenstvo, potom vojny – zatiaľ sa strieľa clami
- Vyšetrovanie: Ako Sánchezova vláda obetovala Ceutu. Ulica patrí strachu, zatiaľ čo Madrid a médiá maskujú čísla
- Keď skrat v hlave zabíja. Tragédia v Caene a nová, desivá realita európskych ulíc
- Politický pragmatizmus je silnejší ako morálka, učil to už Machiavelli. Dnes to vyučuje Trump a je ťažké niečo mu vytknúť
