Súťaž o najlepšiu pieseň roka vyhrali vo Viedni Bulhari. Izrael skončil „až“ na druhom mieste napriek bojkotu uvedomelých antiúčastníkov

Do známej hudobnej a tradične silno sledovanej súťaže „Eurovision Song Contest“ tvrdo zasiahla politika. Tá tam bola vždy, dokonca v roku 1968, keď na tejto súťaži vystúpila neskoršia československá a napokon česká popová superhviezda Karel Gott. Lenže ten vtedy nereprezentoval Československo, spieval za Rakúsko.

Na predstavovaniach najnovších piesní v Eurovízii sa môžu účastniť aj neeurópske štáty, čím tento festival nadobúda medzinárodnú súvislosť. Účasť vtedajšieho československého speváka (neskôr „božského Káju“) smerovala k otvoreniu sa vtedajšej ČSSR svetu. Už aj to bolo „politikum“, a to unikátne, hoci božský Kája v roku 1968 skončil na Eurovízii v Londýne na druhom mieste – od konca. Hudbu k jeho songu „Tausend Fenster“ (Tisíc okien) mu nezložil nikto iný ako vtedajšia rakúska superstar a povestný lámač ženských sŕdc, sám Udo Jürgens. Umiestnenie v hodnotiacom rebríčku vtedy pre Gotta nedopadlo slávne, ale politický dopad bol nesmierny. Československo patrí do Európy! Pravda, trvalo to iba krátko, potom sa už začalo radšej spievať podľa nôt balalajky, ibaže nasilu.

Tohtoročný sviatok piesní sa konal vo Viedni v známej Stadthalle a sprevádzali ho politické okolnosti. Hneď štyri európske krajiny účasť odmietli preto, že rakúsky spoluorganizátor (ORF – rakúsky rozhlas a televízia) na podujatie prizval aj súťažiacich z Izraela. Štátom, ktoré odmietli prísť, sa nepáči reakcia židovského štátu na masaker zo 7. októbra 2023, keď si arabskí radikáli z hnutia Hamas vychutnali hudobnú atmosféru v južnom Izraeli a omylom zabili okolo 1 200 ľudí. Odpoveď Izraela bola presne taká, ako aktéri masakra očakávali a ich sny sa im splnili. Izrael neposlal protestnú nótu do OSN, ale odpovedal vojensky. To štyri európske krajiny – konkrétne ide o Island, Slovinsko, Španielsko a Írsko – považovali za natoľko neprijateľné, že účastníkom zo svojich krajín nedovolili zúčastniť sa na akcii. Slovensko v tejto zostave nefiguruje, aspoň nie z politických dôvodov, pretože sa na Eurovíziu nechodí už od roku 2012 „pre dlhodobé finančné obmedzenia a organizačné priority“. Tak znie oficiálne stanovisko STVR. Škoda.

Eurovízia je aj sviatkom národných jazykov

Jednotliví zástupcovia zvyknú na Eurovízii ponúkať kultúry vlastných krajín v domácich jazykoch, čo špecificky zafarbuje toto megapredstavenie. Nie je to pravidlo, niektoré účastnícke štáty nepoužívajú rodný jazyk, iné „mixujú“. Víťazná pieseň na májovej Eurovízii 2026 sa spievala v bulharčine v podaní bulharskej spevnej devy Bary s piesňou Bangaranga. Neviem, či to v bulharčine niečo znamená, ale tak túto speváčku predstavili. „Striebro“ patrilo Izraelčanovi a jeho tanečnému doprovodu, ale jazykovo išlo o „mix“, v tomto prípade hebrejsko-francúzsky. Na ďalších miestach sa umiestnili Rumuni (rumunčina), Austrálčania („ich“ angličtina) a Taliansko (taliančina). Niektoré národy však majú možnosť voľby, prednosť má, ako inak, angličtina (Nóri, Poliaci, Litovčania, Nemci, Švédi, Ukrajinci, Švajčiari – tým posledne menovaným by v ich kvázi rodnej nemčine ani tak nikto nerozumel…). Inak Moldavčania spievali po rumunsky, on totiž moldavsko-rumunský slovník ani nemusí existovať, je to zatiaľ zbytočné.

Referendum naživo

O umiestnení súťažiacich nerozhoduje iba porota, ale súbežne aj diváci, ktorí Eurovíziu sledujú. Preto môžeme hovoriť o referende „vo veci“ udalostí na Strednom východe. Druhé miesto pre Izrael v konkurencii dokopy 35 krajín vyzerá veľmi dobre. Všimol si to aj izraelský prezident, ktorý svojmu „tímu“ a výkonu v piesni Michelle okamžite zablahoželal. Asi nielen zo štátnickej povinnosti.

100