Voľby v Nemecku a sotva nejaké zemetrasenie. Ale jedna sopka chrlila oheň

No kto by to povedal? Výsledky predčasných volieb mali ešte pred ich začatím už vopred daného víťaza, o tom predsa nikto nepochyboval.

Ak sa v takom znovuzjednotenom Nemecku spojí „zharmonizovaná háveď“ (tak ju nenazývam ja, ale horliví sociálni demokrati z SPD) ako CDU/CSU, po rozpačitej vláde „socanov“ (strana neuveriteľne nudného, a už vôbec nie charizmatického lídra sociálnych demokratov O. Scholza) nemohol kresťansko-občiansky záprah spraviť nič iné, ako voľby vyhrať. Nakoniec ale na pomyselné body zvíťazila nebezpečná móda, ktorú suverénne podporili bývalí východní Nemci. Áno, tí kedysi poslušní občania Ost-zone – východnej zóny – volili krajne pravicovo a bolo im fuk, či lístok strelia do krajného pravicového alebo extrémne ľavicového rohu.

Parlamentné voľby v Nemecku nie sú prezidentskými voľbami v Rumunsku, boli nepochybne férové

Hoci sa už ozvali prví „rypáci“ z neúspešných prepadových strán, najmä z BSW (Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej), ktorá odskočila od strany Linke (Ľavica, ale nepliesť si ju s levicou Elsou) až príliš do putinovského bieločervena. Nepodarilo sa jej prehupnúť cez päťpercentnú latku, a tak, idúc v trumpistických koľajach, spochybňuje hlasy odoslané korešpondentne. Útok na Bundestag zatiaľ „nevyhecovala“.

Účasť pri voľbách do Bundestagu bola na voličov jednej rozmaznanej demokracie burcujúco vysoká (83 %, no porovnajte to so Slovenskom). Tak, ako zver cíti, že sa blížia záplavy a uteká z krízových oblastí ešte pred človekom, tak aj nemecký volič vycítil transatlantickú roztržku a ohrozenie svojho bezpečia. Áno, Európu naši verní „amíci“ hodili cez palubu, má sa starať sama o seba alebo poslúchať veľkého brata a priškrtiť svoju sociálne zameranú politiku. A to v prospech výdavkov na obranu. Súčasný americký prezident síce nepochádza z Texasu alebo Nového Mexika, ale kovboj to je ozbrojený až po svoje umelé zuby. Kiež by sa tomuto splnila aspoň desatina toho, čo veľkoústo hlása.

Len trochu nezáživnej volebnej faktografie

Podľa očakávania (údaje sú prevzaté z Frankfurter Allgemeine Zeitung) vyhrala koalícia občianskych „klerikálov“ CDU/CSU, ktorá si oproti minulým voľbám polepšila o dobré 4, 4 % a dotiahla to na 28, 8 % . Úctyhodné. Doteraz vládnuci socialisti (SPD) dostali asi ten najväčší výprask, aký si pamätajú – voliči sa od nich odklonili. Sociálni demokrati stratili voličov, dostali 16 a niečo percent oproti takmer tridsiatim v posledných voľbách. „Zelení“ (Grüne) niečo cez 3 % sú tiež na škode, ale výplatu z Bundestagu budú poberať naďalej, aj keď už asi nie ako súčasť vlády. Od roku 1949 sa iba druhýkrát stalo, že Strana slobodných (FDP) sa nedostala do parlamentu. Áno, je to strana, ktorej šéf – Hans-Friedrich Genscher – slúžil ako dlhoročný minister zahraničia Spolkovej republiky a obyvatelia západného Slovenska, južnej Moravy, južných a západných Čiech mohli v bývalom Československu „live“ sledovať jeho legendárny príhovor z balkónu veľvyslanectva západného Nemecka v Prahe. Tam, v preplnenej záhrade ambasády oslovil východonemeckých utečencov (opustiť NDR, t. j. emigrovať, bol podľa východonemeckých zákonov zločin) príjemným oslovením „Liebe Mitbürger“ a povedal tak zreteľne, že „dederóni“ sú Nemci patriaci k jednému štátu. Zúfalí východniari vtedy nechávali svoje trabanty na Malostranskej ulici a o to, čo si nestihli pobrať so sebou, kým nepreliezli cez plot nemeckej ambasády, sa postarali Česi. Odtiaľ aj ironická pesnička Karla Kryla: A proč by si Pepa nepokrad, vždyť on je taky demokrat…

Skokani volieb

No a opäť jedna strana bude sedieť v parlamente, a to die Linke, bývalí to komunisti alebo demokratický vzduch plnými dúškami hltajúci neonáckovia. Tí si polepšili asi o takmer 4 %, ale do vlády majú ďaleko, podobne ako skokan volieb, ktorý vystrelil ako supernova – AfD (Alternatíva pre Nemecko). Táto strana ohromujúco zabodovala na území bývalého NDR (napr. v Sasku), a to dvojnásobne (nateraz vyše 20 % proti vyše desiatim v posledných voľbách). AfD (antiimigranti, skrytí rasisti, neonostalgici za bývalou NDR, antitrumpisti a pritom prorusisti, proste všehochuť) veľa vody nezamúti, do vlády ju nikto nepriberie. Budúce Nemecko, od ktorej je Slovensko tak veľmi hospodársky závislé, sa – na rozdiel od toho socialistického v réžii SPD – zahraničnopoliticky pohne o trochu viac proukrajinsky (Nemecko má čo doháňať) a možno proizraelsky a v pude bezpečnostnej sebazáchovy bude nedočkavo čakať na výsledok budúcich volieb. Nie tých nemeckých, ale tých v USA.

Autor je bezpečnostný analytik.

1 047