V Rusku požiadali o vyšetrenie Stalinovej smrti. Myslia si, že sovietskeho diktátora zabil Západ. Aj to priniesol vojnový týždeň

Ukrajinské úrady upozornili na obchodovanie s vojnovými zajatcami. Zajatých ukrajinských vojakov majú ruskí vojaci predávať do Čečenska. Následne ich stúpenci čečenského vodcu Ramzana Kadyrova majú vymieňať za svojich členov zajatých na Ukrajine. Podľa The Times, ktoré sa odvolávajú na hovorcu ukrajinksého bezpečnostného štábu P. Jacenka, eviduje Ukrajina prípady, „kedy Čečenci od ruskej armády kúpili našich zranených, odviezli ich do svojho hlavného mesta Grozného a potom ich vymenili za svojich vlastných mužov“. Kadyrov minulý rok vyhlásil, že na Ukrajinu poslal 26-tisíc bojovníkov.

Ruská komunistická strana požiadala o vyšetrenie smrti diktátora Josifa Stalina. Prišla totiž s teóriou, že za jeho smrťou môžu byť západné tajné služby. Takúto požiadavku mala podľa ruských médií dostať služba FSB. „Na 71. výročie Stalinovej smrti sa strana obrátila na generálnu prokuratúru a FSB so žiadosťou o prešetrenie možného zapojenia západných tajných služieb do jeho usmrtenia. Mnohé svedectvá totiž hovoria o možnej otrave vodcu sovietskych národov agentmi zo Západu,“ citujú ruské médiá Sergejea Malinkoviča, ktorý sa vo voľbách uchádza o prezidentský post. Sovietský diktátor, ktorý je známy aj vyvolaním hladomoru na Ukrajine v 30. rokoch minulého storočia, zomrel 5. marca 1953 vo veku 74 rokov. Pár dní predtým ho našli ležať na podlahe, bol ochrnutý a nerozprával. Podľa lekárov utrpel mŕtvicu.

Ukrajina v Čiernom mori potopila ďalšiu ruskú loď, jej cena je približne 65 miliónov dolárov. Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky zasiahli dronmi ruskú hliadkovú loď Sergej Kotov, ktorá sa následne mala potopiť. „Bezpilotnými člnmi zaútočili na hliadkovaciu loď projektu 22160 Sergej Kotov. Zatiaľ sa spresňujú informácie o osude posádky, ale s plavidlom je koniec,“ uviedol podľa agentúry Unian jeden z proruských vojnových účtov. Posádku tejto lode tvorieva vyše 80 ľudí.

Vyčerpaný pes po niekoľkých hodinách hľadania obetí ruského útoku na Odesu. Zdroj FOTO: dnesnaukrajine.cz

Takmer polovica Poliakov sa obáva, že Rusko v nasledujúcich rokoch zaútočí aj na Poľsko. Ukázal to prieskum verejnej mienky pre rozhlasovú stanicu TOK FM a spravodajskú webovú stránku OKO.press. Prieskum uskutočnila agentúra Ipsos vo februári 2024 na vzorke 1 000 dospelých Poliakov. Bývalý poľský diplomat a expert Witold Jurasz si však myslí, že Rusi nebudú mať silu zaútočiť na NATO vrátane Poľska. „V prvom rade sa treba vyzbrojiť, po druhé sa treba vyzbrojiť a po tretie sa treba vyzbrojiť… Musíme sa tiež stať odolnými voči strachu, urobiť všetko pre to, aby sa k nám dostalo stále viac a viac spojeneckých síl a nezabudnúť na pobaltské štáty,“ povedal Jurasz pre portál tokfm.pl s tým, že strach z ruského útoku na Poľsko slúži len Kremľu.

Dmitrij Medvedev ukázal mapu, na ktorej Rusko siaha takmer ku Kyjevu. „Hranica Ruska nikde nekončí,“ vyhlásil v pondelok podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady na Svetovom festivale mládeže v Soči. Tiež povedal, že „Ukrajina je rozhodne Rusko“ a „Historické časti Ruska by sa mali vrátiť domov“ a publiku ukázal mapu, na ktorej je väčšina ukrajinského územia rozdelená medzi Rusko, Poľsko, Rumunsko a Maďarsko. Medvedev, ktorý sa od vypuknutia vojny na Ukrajine vyjadruje veľmi ostro, na prednáške tiež vylúčil mierové rozhovory so súčasným ukrajinským vedením a dodal, že akákoľvek budúca ukrajinská vláda bude musieť uznať to, čo nazval „novou realitou na mieste“.

Dmitrij Medvedev ukázal mapu, na ktorej Rusko siaha takmer ku Kyjevu. Zdroj FOTO: Reprofoto

Nemecko vyšetruje závažný únik informácií z armády v súvislosti s Ukrajinou. Asi 38-minútový rozhovor uverejnila šéfredaktorka proruskej televízie RT Margarita Simonjanová. Nahrávka zachytáva vysokopostavených predstaviteľov nemeckých vzdušných síl napríklad o tom, ako Ukrajina proti Rusku využíva nemecké zbrane, ale aj možné použitie striel Taurus nemeckej výroby ukrajinskými silami, informuje Zeit. Kremeľ obviňuje Západ zo zapojenia do vojny. Nemecký minister obrany Boris Pistorius zverejnenie rozhovoru označil za súčasť ruskej hybridnej vojny.

Ruské útoky od začiatku vojny zrovnali so zemou 400 ukrajinských škôl, tvrdia ukrajinské úrady, pričom ďalších viac ako 3 500 budov poškodili. Náklady na opravu podľa ukrajinského ministerstva školstva dosahujú takmer 13 miliárd eur. Európska komisia sa agresiou zasiahnutej krajine snaží pomôcť, na Ukrajinu chce smerovať financie vo výške 15 miliónov eur na obnovu a rozvoj škôl. Jedna tretina zo štyroch miliónov ukrajinských študentov chodí do školy osobne, približne ďalšia tretina sa učí online a zvyšná tretina funguje v zmiešanom režime. Školákov počas vojnového konfliktu poznačil stres a izolácia, majú problémy s úzkosťou, nadmerným strachom a trpia nespavosťou.

334