V Maďarsku ide tri týždne pred voľbami o všetko. Buď vyhrajú priaznivci veľkého Maďarska, alebo "Euromaďari"

Koniec týždňa bol v južnej krajine suseda Slovenska rušný, ako to pred voľbami býva. Obe strany – viacnásobný víťaz volieb, národno-konzervatívna strana Fidesz pod vedením nepretržitého štvornásobného premiéra Viktora Orbána a jeho vyzývateľ so sympatickým slovenským menom Péter Magyar – dokázali zhromaždiť v Budapešti státisícové zástupy pracujúcich aj nepracujúcich na svoju podporu. Magyar vedie opozičný stredopravý prúd pod názvom Tisza.

Pomer „za“ verzus „proti“ je vzácne podobný tomu, ako je to na Slovensku. Metropola, ľudia s vyšším vzdelaním a väčšie mestá (v Budapešti absolútne) podporujú skôr opozíciu, v menších mestách a na vidieku má Orbán skalnú voličskú základňu. V Budapešti si na úplnom konci týždňa oba tábory zmerali sily na uliciach, resp. námestiach a vyjadrovali svoju podporu jednej či druhej strane. Pravda, „orbánovci“ museli do Pešti (v Bude sa toho moc neodohralo) svojich sympatizantov zvážať z rôznych kútov krajiny, „magyarovci“ až tak nie, v Budapešti sú doma. Trochu to pripomína slovenskú realitu, kde hlavné mesto premiérovi štátu zrovna nefandí, ten má oporu hlavne v regiónoch mimo metropoly.

Aj dosluhujúci premiér Viktor Orbán má výraznú podporu obyvateľstva. Zdroj FOTO: FB/Viktor Orbán

Ako to pred parlamentnými a štátmi s neprezidentskými systémami v Európe býva, demagógia stíha demagógiu a heslá sú obrátené naruby. Tak ako nemeckí nacistickí vojaci bojovali za mier pre tretiu ríšu a občania bývalej Československej socialistickej republiky skandovali pri vojenských predvádzaniach tankov v Prahe „chceme mier“ (v Moskve sovietski občania v nemom nadšení robili to isté, keď sa raketové konvoje valili Červeným námestím), tak sa teraz správa maďarský „pravicový“ premiér Viktor Orbán. Jeho slovenský sekundant na mieste tunajšieho premiéra nemôže urobiť nič iné, ako objať sa s ním. Tak aspoň podľa fotiek. Je to k „zulíbání“, už iba chýba oblizovanie na ústa, ako to zobrazujú nemecké pohľadnice zo stretnutia Ericha Honneckera a Leonida Iljiča Brežneva v starých dobrých časoch. No nebolo to krásne, keď sme sa všetci tak milovali? Ak Orbán vyhrá voľby, dôjde aj na ten orálny ústny sex zo slovenskej strany a aj na to, čo jeden nespratný a do systému nezariadený študent z Popradu načmáral kriedou na chodník.

Zhromaždenie na podporu P. Magara v Budapešti. Zdroj FOTO: FB/ Péter Magyar

Bojujeme za mier alebo za budúcnosť?

Priaznivci maďarského premiéra a jeho údajne pravicovej strany pozvážali (agentúra MTI) z Maďarska na „pochod mieru“. Maďarsko sa vraj nenechá zavliecť do vojny. Myslia tým, ako inak, maďarský sen: Ruská invázia prebúra hradby svetového poriadku a zmenia sa hranice v Európe. Keď to pôjde na Ukrajine, pôjde to aj inde! A preto sa Maďarsko stavia na zadné, keď ide o podporu svojho suseda, ktorý čelí pokusu o rozklad svojho vysneného a nezávislého štátu. Slogan „sme za mier“ nám pripomína mnohé historické reminiscencie (Mníchov je iba jednou malou kapitolkou z nich) a v tomto prípade je pokrytecký. Povedzme, že tzv. západní spojenci obetovali bývalé Československo v záujme mieru (veľmi hlúpa idea), ale orbánovský „pochod mieru“ na predvolebnej manifestácii v Budapešti v predvolebnom zápase sa dovolávanie maďarskej revolúcie z meruôsmeho je kotrmelec a urážka Maďarov, ktorí padli hrdinsky v boji proti sovietskym inváznym vojskám na jeseň 1956. Ale áno, v predvolebnom boji sa pripúšťajú aj historické údery pod pás. Pri voľbách naplánovaných na 12. apríla 2026 ide o jednu jednoduchú vec. Buď Maďarsko ostane aké je, alebo sa zmení. A zmena bude bolieť najmä slovenskú vládnucu garnitúru. Kontinuita jej bude žičiť, oficiálna nenávisť Maďarska proti Ukrajine a maďarské chúťky na zmeny hraníc po oboch svetových vojnách sa prinajmenšom utlmia.

Autor je bezpečnostný analytik.

346