USA nútia EÚ k samostatnosti, má si zvyknúť na hrozbu vojny. Rysuje sa projekt európskej CIA, no šance sú malé

Po amerických voľbách prepadli mnohí politici v európskych hlavných mestách a v európskom „hlavnom meste“ – v Bruseli – dosť veľkej panike. Zvolený prezident si už pomaly skladá novú administratívu na budúce štyri roky úradovania. Začína sa obklopovať ľuďmi, ktorí eurocentrizmus americkej zahraničnej politiky poznajú už iba z rozprávania prarodičov o druhej svetovej vojne.

Do ďalšej svetovej vojny za mier v Európe už USA nepôjdu. Iste, ak Rusko nezaútočí na členskú krajinu NATO a nezačne tam nepríčetne zabíjať a ničiť ju, ako to robí na Ukrajine.

Slabým článkom Európy sú spravodajské služby

Po 11. septembri 2001 sme zistili, že európske spravodajské služby nestoja za veľa a že aj tie americké (viac ako tucet) sú v záujme špecializácie príliš roztrieštené a nepríliš ochotné vymieňať si získané informácie. Preto zaviedli ďalšiu inštitúciu, ktorá mala pre Biely dom zhromažďovať všetky závažné údaje od všetkých služieb a „kompletizovať“ ich v „kocke“. V EÚ nič také neexistuje.

Európska komisia teraz prišla s ideou činnosť spravodajských služieb koordinovať, aby táto tajná komnata EÚ nemusela byť tak jednoznačne závislá od USA. To bude ale tiež znamenať obmedzenie spravodajskej činnosti pre národné spravodajské služby a ich podradenie vyššiemu bruselskému centru, proti čomu sa jednotlivé štáty budú vzpierať. Lenže v Európe riešime najväčší vojnový konflikt od konca druhej svetovej vojny a bežnému občanovi EÚ začína pomaly dochádzať, že biblických „sedem rokov tučných“ z príbehu o Jozefovi v službách faraóna v knihe Genesis môže veľmi rýchlo skončiť.

Signály, že Amerika sa o Európu nebude starať večne a bude ju žiadať, aby sa podelila o bremeno udržiavania svetovej bezpečnosti, Washington vysielal už pred pred prvým prezidentským termínom Donalda Trumpa (2016 – 2020). Pred nástupom do jeho druhého úradu v januári 2025 už Biely dom naznačuje, že tentokrát už len tak nestraší, ale myslí to veľmi vážne. Európa sa musí postaviť na vlastné obranné a bezpečnostné nohy, inak sa do dezintegračných problémov dostane nielen EÚ, ale aj NATO, ktoré jej dalo trištvrte storočia mieru.

Prevezmite ťarchu väčšej autonómie, tlačia na EÚ USA

Skúškou pre väčšiu nezávislosť EÚ od USA nie je už plnení notorických sľubov o navýšení výdavkov na obranu. Toto sľubujú napr. bývalé komunistické štáty už vyše dvadsať rokov. Tento džentlmenský sľub zo seba chrlili všetci kandidáti na vstup do exkluzívneho obranného klubu NATO s minimálnymi výdavkami dve percentá z HDP a postupným zvyšovaním každý ďalší rok. Túto výšku však dnes plnia iba krajiny priamo ohrozené Ruskom. Estónsko už 3 %, Poľsko zhruba štyri a plánuje dokonca päť. Slovensko sa prebojovalo aspoň k zárukám dvoch percent, Česko ani to nie. Hranicu neplnia ani „starí“ členovia ako Belgicko alebo trochu mladší člen Aliancie, Nemecko. Tu treba pripomenúť, že výdavky nejdú do NATO, to armádu nemá. Investuje sa do ozbrojených síl národným štátov, teda do seba.

Ďalším testom, akýmsi lakmusovým papierikom, je nezávislosť a funkčnosť spravodajským služieb schopných získavať informácie o možných hrozbách pre členské štáty EÚ. Tzv. anglosaské štáty túto otázku už dávno vyriešili princípom „piatich očí“ (Five-Eyes-Cooperation), kde úzko spolupracujú USA, Kanada, Spojené kráľovstvo, Austrália a Nový Zéland.

Iniciatíva EÚ smerom k jednotnej spravodajskej službe

Doteraz sa krajiny EÚ/NATO, podobne ako v oblasti obrany, spoliehali na strýka Sama. „Amíci“ sa o nás spravodajsky postarajú. No EÚ tuší, že s Trumpom to také jednoduché nebude. NSA (American Security Agency) už dlho predtým odpočúvala mobil nemeckej kancelárky A. Merkelovej a vôbec do toho nezapojila BND (Bundesnachrichtendienst), čo nepoukazuje na veľkú dôveru Američanov v európskych spojencov. Bol z toho škandál, ale udalosť je zahalená mnohými konšpiračnými teóriami, podobne ako údajne americká sabotáž na rusko-nemecké plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 krátko po ruskom útoku na Ukrajinu.

Čo však nie je konšpiráciou, je projekt Európskej komisie Spoločnej služby EÚ pre spravodajskú spoluprácu. Správu spoločne predložili predsedníčka Komisie U. von der Leyenová a bývalý fínsky prezident a dnes „špeciálny predstaviteľ EÚ Sauli Niinistö. Bude zdravé byť už vopred voči takej spoločnej spravodajskej sieti skeptický. Len si predstavte, že prístup k „tajným“ informáciám spoločnej služby EÚ budú mať agenti (podľa môjho názoru) ruských záujmov v Európe, ktorí dnes sedia na stoličkách predsedov vlád Slovenska a Maďarska.

Autor je bezpečnostný analytik.

228