Ukrajina zažila jeden z najhorších raketových útokov od začiatku ruskej okupácie. Tentoraz Rusko počas noci útočilo na Kyjev balistickými strelami a dronmi, informuje Ukrajinská Pravda. Pri útoku zomrelo 8 ľudí, vyše sedemdesiat je zranených vrátane šiestich detí. Ľudia zostali zasypaní pod sutinami budov. Výbuchy sa v Kyjeve začali ozývať hodinu po polnoci, ďalšie bolo počuť okolo štvrtej hodiny ráno. Útoku čelili aj Charkov, Sumy a ďalšie mestá. V reakcii na útoky uviedlo Poľsko do pohotovosti svoje letectvo.
Rusko cielene vymazáva Ukrajinu z učebníc pre žiakov základných škôl. Učebnice literatúry pre 5., 7. a 9. ročník už neobsahujú zmienky o tom, že spisovateľ Nikolaj Vasiljevič Gogoľ bol ukrajinksého pôvodu, ale ani o Ukrajine ako takej, píše denník Štandard. Podľa zamestnankyne vydavateľstva Prosveščenije, ktoré urobilo nové vydania učebníc, redakcia dostala príkaz vymazať slová „Kyjev“ aj „Ukrajina“ a iné výrazy, ktoré obsahujú spojenie s ukrajinskou kultúrou a životom. Výučba v ruských školách sa zamerala na sovietsku literatúru. Zmenou prešli aj učebnice dejepisu, kde je vojna Ruska na Ukrajine pomenovaná ako špeciálna vojenská operácia. Zmena má súvisieť s reformou vzdelávania z roku 2022.

Putin sa na Ukrajine nezastaví, podľa expertov môže byť v ohrození Slovensko, možno aj viac ako pobaltské štáty. Na možný útok upozornil vojenský analytik Vladimír Bednár, ktorý sa vyjadril pre tvnoviny.sk. Podľa neho si Putin môže „brúsiť zuby“ hneď na tri európske krajiny. Zálusk by vraj mohol mať na Bulharsko, Maďarsko a Slovensko. Ide o krajiny, ktoré v minulosti patrili do Sovietskeho zväzu. Navyše ide o malé štáty, ktoré sú zraniteľné aj kvôli svojej nevýhodnej geografickej polohe. Analytik pritom vychádza zo vzorcov, ktorými sa Rusko riadilo aj v minulosti. Kremeľ si je vedomý, že vojensky má Severoatlantická aliancia prevahu, preto si netrúfne na priamu konfrontáciu s celou Alianciou.

Vyjednávanie o mieri medzi Ukrajinou a Ruskom stále nie je úspešné. Ukrajinské vedenie odmietlo plán Spojených štátov uznať ruskú anexiu Krymu, čo má byť súčasťou dohody pre uzavretie mieru na Ukrajine. Súčasťou prímeria má byť aj to, že síce Ukrajina právne neuzná kontrolu Ruska nad jej okupovanými územiami, no o tieto územia príde. Zároveň by európski spojenci Ukrajiny dohliadali na prímerie v krajine. Otázne je však, ako dopadnú požiadavky Kremľa, ktorý žiada povaliť vládu v Kyjeve a dosadiť takú, s ktorou by súhlasil. Zároveň chce aj to, aby Ukrajina nebola členom NATO. Ukončiť vojnu a dojednať mier medzi Ruskom a Ukrajinou, resp. zastaviť ruskú agresiu na ukrajinskom území, sľuboval novozvolený americký prezident D. Trump do 24 hodín od jeho zasadnutia do úradu, to sa mu zatiaľ nepodarilo.

Dočasný mier za územné ústupky. Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička sa Ukrajina pripravuje na scenár, že sa bude musieť, aj keď dočasne, vzdať niektorých svojich území. „Jedným zo scenárov je… vzdať sa území. Nie je to fér. Ale pre mier, dočasný mier, to možno môže byť riešením,“ pripustil Kličko v rozhovore pre BBC. Médiá už začiatkom týždňa informovali, že by Ukrajina mohla prepustiť Rusku 20 percent svojho územia v podobe de facto, čo znamená, že Ukrajina uzná, že Rusi tieto územia kontrolujú, ale neznamená to, že sa ich navždy vzdá.
- Ako prežiť dnešnú dobu s čistou hlavou? Stačí sa riadiť jednoduchým pravidlom

- Monolit proti novej hrozbe pre svetový mier už dlho ohrozuje Slovensko. Prečo však protiruské sankcie blokuje aj Francúzsko?

- Slovensko nepotrebuje vojnu medzi mužmi a ženami. Potrebuje normálnu spoločnosť, kde mama nemusí byť superhrdinka a otec len živiteľ

- Absolútne vycibrená fikcia: Keď sa spečatí svätá aliancia Smer – Progresívne Slovensko (alebo Hrobár a Vízia v jednom trolejbuse)

- Ani 25 rokov nestačilo vyhnať z hláv milovníkov konšpirácií lákavé bludy. Tie sú totiž nezničiteľné

- Šachovnica sa mení, Danko prichádza o políčka. Machala môže byť iba prvý ťah jesennej partie

