Téma migrácie sa na Slovensku nehorázne zneužíva a vyvoláva bizarné šarvátky. Ale je tikajúcou bombou

Najneskôr v rokoch 2015-2016 hrozba masového prisťahovalectva z chudobných častí sveta vystriedala tých nedávnych strašiakov – AIDS, terorizmus, začiatok pokusu o obnovu rusko-sovietskeho impéria. Potom ju na krátky čas stlmila pandémia kovidu, teraz sa však imigračná vlna vracia novou silou. Diskusia o nej na Slovensku vyvolala bizarné šarvátky.

Na hrozbu terorizmu sme si našli pohodlnú výhovorku – môžu si za to Američania sami a naša islamofóbia. Za AIDS sme obviňovali homosexuálov, za kovid čínske netopiere. Koho však urobiť zodpovedným za nekontrolovanú a nekontrolovateľnú imigráciu do západných krajín? Kolonializmus sa ako argument už obnosil, možno skúsime „neokolonializmus“? Je to pohodlné, ale nie príliš vtipné. Skôr to realisticky vyzerá tak, že západné krajiny sa stávajú obeťami kolonializmu. A ak zvážime historické moslimské (arabské či turecké) výboje v Európe, tak môžeme smelo hovoriť aj o imigračnom neokolonializme.

Kto teda má na svedomí príval utečencov do Európy a na Západ?

To, čo sa udialo na Slovensku v potýčke politických veteránov v otázke nelegálnych prisťahovalcov, je iba epizóda jednej drámy, ktorá začína naberať pevné obrysy. Slovensko tu stojí viac-menej na okraji tohto problému. Skôr je potrebné položiť si otázku, ako dlho to západné demokracie dokážu vydržať? Odpoveď je tragická. Nevydržia, ak nezmenia filozofiu, ktorú si v jasných náznakoch budovali od čias poststredovekej éry humanizmu. Bohaté štáty ako Saudská Arábia alebo Singapur problémy s migráciou veľmi neprežívajú – z jednoduchého dôvodu, že žiadnu tradíciu humanizmu a posunu k demokracii nemali alebo „neimplementovali“.

Slovensko je pre migrantov iba tranzitnou krajinou. Zdroj FOTO: FB Polícia SR

Imigrantov (legálnych, nelegálnych, ekonomických, politických, nepolitických, azylantov…) jednoducho neberú. A ak, tak bez sociálnych záruk, ktoré im poskytuje Západ. K hlavným dôvodom imigrácie je práve tento západný (v našom prípadne európsky) bič, ktorý si táto civilizácia uplietla sama na seba. Väčšina imigrantov sú ekonomicky sa sťahujúci ľudia, čo je v dejinách ľudstva bežné. Jeden z mojich kedysi obľúbených historikov – sám Arnold Toybnee – tvrdil, že v dejinách „ľudí“ sa vždy štvrtina obyvateľstva ocitala v migračnom pohybe. Európa to pozná, samotná Severná Amerika je z hľadiska obyvateľstva stále jej dieťaťom.

Len ten jeden rozdiel tu bije do očí

Imigranti sa v minulosti nemohli spoliehať na štát, museli začať okamžite po presune pracovať, po marxisticky nechať sa „vydierať vykorisťovateľmi“, inak by dlho neprežili. Navyše, po prvej svetovej vojne žilo na svete okolo 1, 5 miliardy ľudí (tak to aspoň odhaduje T. G. Masaryk v svojej knižke „Nová Európa“), dnes sa nás na našej milej zemeguli pohybuje vyše osem miliárd jedincov (ostatných živočíchov nerátam). Minimálne tretina z nich prežíva denne z 2-3 eurového (alebo US-dolárového príjmu) a ich tragédia spočíva v tom, že nie sú schopní vybudovať si systém, ktorý im zabezpečí elementárnu sociálnu dôstojnosť. A utekajú za lepším. Európa a Severná Amerika toho sú schopné, ale robia to na úkor vlastných. Lenže ak Západ rezignuje na svoj sociálny prístup, poprie vlastný duchovný vývoj.

Ideálna je tak bieda, tam sa chudobní nehrnú. Otázka imigrantov na Slovensku a päste či kopance medzi adeptmi na parlamentné posty sú umelou bublinou. Na Slovensku imigrantom pšenica nebude kvitnúť, táto krajina je iba „tranzit“. Takže, paradoxne, nezostáva než sa modliť, aby „tatranský tiger“ a „Švajčiarsko strednej Európy“ ostalo v ríši bľabotov.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 380