Ďalší štát pristupuje k Abrahamovským dohodám. Kazachstan je Trumpova náplasť na malý úspech v Pásme Gazy

Abrahamovské dohody predstavujú súbor dohôd, ktoré vo svojom prvom volebnom období vyjednal vtedy 45. prezident USA D. Trump v roku 2020. Nešlo výslovne o mierové dohody, ale o zbližovanie Izraela s krajinami nielen užšieho regiónu Stredného východu, ale aj toho široko priliehajúceho.

To sa spočiatku aj trochu darilo, preto gazanskí Arabi zaútočili v r. 2023 na Izrael okrem tradičných motívov v nádeji, že ten podnikne odvetu, pri ktorej príde o život aj množstvo palestínskych civilistov. To sa podľa ich očakávania aj podarilo, zo „solidarity“ s Gazanmi proces zmierovania zamrzol.

Dohody určené najmä pre moslimské štáty

Abrahamovské dohody sa neobjavili z ničoho nič, už od 10. rokov 21. storočia sa niektoré moslimsko-sunnitské štáty s Izraelom začali zbližovať, a to z obavy z Iránu a jeho jadrového programu. Už k samotným dohodám sa pripojili najprv Spojené arabské emiráty a Bahrajn, ktoré ako prvé formálne uznali Izrael po dlhej prestávke, keď to spravilo v roku 1994 Jordánsko. Potom ešte nasledovalo Maroko (nebolo to zadarmo, USA potvrdili jeho právo na Západnú Saharu) a Sudán. Ani sudánsky súhlas nebol nezištný, krajina si vyžiadala vyškrtnutie zo zoznamu štátov podporujúcich terorizmus a prístup k medzinárodnej finančnej podpore. Sudánska vláda dohodu síce podpísala, ale vzhľadom na permanentnú občiansku vojnu ju krajina dodnes neratifikovala. Po niekoľkých rokoch diplomatického pôstu sa v týchto dňoch k dohodám pridáva aj bývalá sovietska a dnes už dávno nezávislá stredoázijská republika Kazachstan. Je síce od užšieho Stredného východu ďaleko, ale ako moslimská krajina sa hlási k Abrahamovi ako k spoločnému dedičstvu oboch abrahamovských náboženstiev – judaizmu a islamu.

Konkrétne obsahujú dohody vzájomné diplomatické uznanie, výmenu veľvyslancov a začatie intenzívnej hospodárskej, technologickej, turistickej a bezpečnostno-politickej spolupráce. O vojenskej spolupráci sa, prirodzene, nehovorí. Ide teda o spojenie spoločných záujmov v oblasti obchodu, bezpečnosti, energií a inovácií.

V júli 2025 prenikli správy, že k dohodám by sa mohli pripojiť aj Sýria, Libanon a Saudská Arábia. Ich aktívnejšiemu angažovaniu však bráni pretrvávajúci konflikt medzi Izraelom a Gazou, t. j. časťou moslimského sveta. A teraz v novembri sa k podpisu dohôd pridal aj vzdialený, ale moslimský Kazachstan. Z bývalých pätnástich sovietskych socialistických republík svojou rozlohou strčí okrem Ruska do vrecka všetkých trinásť ďalších dokopy.

Vyhlásenia Trumpa nie sú príliš spoľahlivé, ale Kazachstan to potvrdil

Treba pripomenúť, že Kazachstan udržiaval veľmi dobré styky so židovským štátom už dávno pred tým, než potvrdil prípravu na podpis Abrahamovských dohôd. S Izraelom udržiava aj diplomatické styky. Prezident Trump jeho pripojenie sa k dohodám pokladá za osobný úspech a to sa mu asi nedá vziať, aj keď tento akt (ako zvyčajne) zveličil, personifikoval a univerzoval: „Dnes viaceré národy stoja v rade, aby vďaka mojim Abrahamovským dohodám dosiahli mier a blahobyt,“ píše Trump na svojej platforme Truth Social. A pokračuje: „Mnohé ďalšie krajiny chcú pristúpiť k tomuto klubu silných.“

Telefonicky s kazašským prezidentom Tokajevom podľa agentúrnych správ hovoril aj izraelský premiér Netanjahu. A kazašská vláda v Astani oznámila, že „téma pristúpenia k dohodám sa nachádza v konečnej fáze rokovaní“ a že „naše pripojenie k Abrahamovským dohodám je prirodzené a logické pokračovanie zahraničnopolitického kurzu Kazachstanu“. Vyzerá to tak, že americký prezident tentokrát nehovoril – aspoň v prípade Kazachstanu – len tak do vetra. Koniec koncov v minulom mesiaci Trump uviedol pre spravodajský portál Axios, že „vojna v Gaze patrí k jednej z jeho priorít“. Neostáva než dúfať, že mu toto odhodlanie vydrží.

Autor je bezpečnostný analytik.

235