Programové vyhlásenia novej vlády nie je len žart. Sama vláda mu neverí, ale tvári sa, že to myslí vážne

Programové vyhlásenie novej vlády, ktorú staronový „kabinet“ predkladá na schválenie parlamentu, nemá chybu. Je plné vyprázdnených fráz a nevierohodných sľubov a zástupcovia novej vlády dobre vedia, že predvolebné sľuby jednoducho nemôžu splniť. Z tých úctyhodných zhruba 90 strán behá mráz po všetkých možných partiách tela.

Každému racionálnemu pozorovateľovi bývalých vlád musí byť jasné, že táto vláda sa vydáva do beztrestného dobrodružstva ďalšieho veľkého podvodu a priam monumentálnej krádeže. Čo zostane po nej, je záhada. Táto vládna zlátanina socialistov, neonacistov a deklamovaných sociálnych demokratov budúce voľby prežije len vtedy, ak voliči budú ešte dôverčivejší ako doteraz. Treba sa rýchlo „nabaliť“ a po nás potopa. Je to ako z rozprávky o madame Pompadourovej, ak to, čo sa o nej rozpráva vo francúzskych románoch, je „odraz objektívnej reality“.

Čo je v Programovom vyhlásení vlády „srandovné“

V častiach Programového vyhlásenia novej vlády (nebojte sa, Národná rada SR ju odsúhlasí hneď alebo po pripomienkach) nájdeme veľa hmlistých absurdít, lenže mňa, prirodzene, zaujali pasáže o zahraničnej a bezpečnostnej orientácii Slovenska a seno, na ktorom si pochutnajú slabší jedinci, ktorých je však veľa. Programové vyhlásenie vlády (je to oprášený rukopis bývalého HZDS a súčasnej SNS) sa bije do pŕs termínom „národno-štátne záujmy Slovenska“. Nie teda „naše európske záujmy“ alebo „atlantické“ záujmy. Stále bojujeme s nepriateľmi okolo nás, ale už to nie sú orbánovskí Maďari. Programové vyhlásenie terajšej vlády vyvoláva dojem, že Slovákom sa krivdí, Slovensko je obklopené nepriateľmi (najnovšie po parlamentných voľbách aj Poľskom) a treba ho chrániť.

Iste, druhým dychom sa toto vyhlásenie vyznáva z lásky a vernosti k Európskej únii, menej už k NATO. Ale zneuznaným Slovákom sa taký jánošíkovský vzdor proti pánom môže páčiť. Zatiaľ. Pohlavári SNS, „prískokstrany“ vládnej zlátaniny, sa zatiaľ pochodom na Varšavu tankmi nevyhrážajú. Ale raz to Slovensko (1939) už urobilo, potom poslalo svojich sedem statočných v podobe Rýchlej divízie do Sovietskeho zväzu a hrdinsky vyhlásilo vojnu agentom Washingtonu a samotným USA.

Zo všetkých nesplniteľných vízií, kde všetci dostanú všetko (deti, rodičia, vnúčence, dôchodcovia, invalidi, hotelieri, podnikatelia, športovci, nebožtíci a iní) je zahranično-politická časť tohto nepodareného a nepoetického komunistického manifestu najsmutnejšia. Ide o zmesku vzájomne si protirečiacich nezmyslov šitých horúcou ihlou. Nikto so sedliacky zažitou skúsenosťou nemôže tento pamflet brať vážne.

Ukrajina a Stredný východ

Konflikt na Ukrajine sa nezmieňuje o agresii Ruska proti bezbrannému susedovi. Vojna na Strednom východe sa nespomína prakticky vôbec. Nová vládna garnitúra totiž nevie, ako sa vyvinie situácia v Moskve a nastupujúca vláda si nemôže byť istá, koľko nocí prezident Putin ešte prežije. Náklonnosť k EÚ sa spomína len preto, že ide o sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia, verbálna priazeň voči NATO je povinná jazda.

Áno, Ukrajinu budeme podporovať „humanitárne, ale žiadne zbrane! Teraz neviem, čo tie naše „boženky“ (zariadenia na likvidáciu mín) – sú vojenským nástrojom? Slúžia predsa ako zbraň proti ruským vojskám, ktoré okupovanú Ukrajinu zamínovali a sú tak zamerané proti Rusku. Ale v Programovom vyhlásení vlády tam o tomto druhu humanitárnej pomoci nenájdete ani slovo.

A že by NATO bolo pilierom obrany proti ruskému, resp. sovietskemu neoimperializmu a že len členstvo v NATO zachránilo pobaltské krajiny pred osudom Ukrajiny? Nič také. A výslovný súhlas so vstupom Švédska do NATO v tomto zmrzačenom vyhlásení tiež nenájdete. Vyberte si, od toho máme predsa flexibilnú diplomaciu. Toto programové vyhlásenie je mačkopsovitý paškvil.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 391