Teherán a vôbec Irán horia, v Kremli z toho nie sú nadšení. Pre Moskvu to neveští dobrú budúcnosť...

Bratislava a iné mestá na Slovensku sa utíšili a v týchto mrazoch si asi počkajú na jar, až sa opäť trochu vzbúria. Jar, to je predsa obdobie rebélií. V iránskych mestách sa ale rúca režim ajatolláhov a toho ruského prezidenta hádam už konečne nechajú milosrdne vypadnúť z okna, odchádza mu ďalší kamoš v treťom svete.

Teherán a vôbec Irán horia, „Slovač“ je zatiaľ pokojná. Irán Slovákov veľmi nezaujíma, je to vraj ďaleko a aj ambasádu suplujú iránski diplomati vo Viedni, tá slovenská v Teheráne je mimo prevádzky. Irán nás nemusí zaujímať, jeho územie má možno tridsaťkrát väčšiu rozlohu a krajina číta možno 15 – 29-krát viac obyvateľov, ale to Slovensku, malej krajine v malej Európe, nemusí prekážať. Už ani exportovať ropu sa Iránu veľmi nedarí, navzdory sankciám sa sústredí doma na jadrový program a v zahraničnej politike silno na Ruskú federáciu podobne ako menej nápadne a vychytralo Slovenská republika.

Ale Rusko má opäť problém s ďalším chromým štátom, s ktorým si rozumie. Iránske drony šahídy „rozveseľujú“ Ukrajincov každú noc od Donbasu po Ľvov a Odesu na juhu. Veselí z vývoja v Iráne však nie sú v Kremli. Irán ako štát bol preň dobrým kumpánom, teraz však Rusko nemá na svojej strane iránsky režim, priamo či nepriamo Rusko opustili či opúšťajú aj Iránci. To neveští dobrú budúcnosť pre Moskvu. Ešte sa jej ani nepodarilo schlamstať celú Ukrajinu a z náhrdelníku zaveseného na krku sa mu už vytráca ďalšia korálka. Nie je to prvá strata. Rusko (ZSSR) už kedysi ovládlo vesmír, na Mesiac poslalo lunochod (iste trochu lenivý, už sa zabudol vrátiť), bratsky ovládalo Etiópiu a Somálsko, Irak aj Sýriu, a všetko na nič. Už mali aj Kubu, ale odtade ich vyprášil Kennedy. Vyhodili ich aj z Egypta a peniaze investované do Asuánskej priehrady vyšli nazmar. Pomaly doma sa už cítili na ostrove Grenada, lenže odtiaľ ich zasa vykopol R. Reagan aj s vrecami plnými statočných kubánskych „poradcov“. A zopár tých kubánskych srdnatých goríl (ochrancov rezidencie prezidenta) Putinovi (to už je Rusko, nie ZSSR) ako na potvoru postrieľali aj najnovšie v Caracase. No Sodoma Gomora, ešte horšie ako v Sýrii. A teraz hrozí, že Rusko príde aj o verného priateľa – iránsky režim.

Teherán horí, „ľud“ sa búri proti vláde, ale je to už tradícia, ajatolláhovia to vždy udupali

Svetové denníky a spravodajské siete sa predháňajú v udávaní počtov zabitých demonštrantov, ako keby ich rátali čoby fazule. Včera sto, dnes tri tisíce a zajtra? Iránci (Iránčania) protestujú proti režimu bigotnej teokracie, ale ich vzdor – a skutočne kalap dolu – naráža na možnosť poskytnúť „kontraideu“ voči agresívnym hlásateľom „pravého islamu“ a kazateľom boja proti sionizmu a Židom vôbec. So štandardou revolúcie proti islamu je vec opäť na nejaký čas stratená a odsunutá. So sloganom demokracie toho v moslimskom svete tiež veľa nezmôžu. A „sloboda“? Áno, možno, lenže ide o ideu, ktorá bola už toľkokrát zneužitá, že nepresvedčí už nikoho na Slovensku, aby práve pod touto vlajkou začal útok na Úrad vlády SR. A nie je to potrebné, od toho sú predsa v demokracii parlamentné voľby.

Výbuch súčasnej nespokojnosti v Iránskej islamskej republike nie je tak nečakaný, ako svojho času „arabská jar“. Každý pritom vedel, že tá sa nemôže skončiť dobre, s islamom na jednej strane a západne chápanou demokraciou v druhej ruke sa to nedalo a nebude dať. Aj v Iráne pokus o protivládnu revolúciu postavili iba na jednom pilieri – na ekonomickom. Keď maloobchodníci v teheránskom bazáre uzavreli v decembri minulého roka svoje obchody, nebolo to v dôsledku otvoreného nesúhlasu s kvázi duchovným režimom štátu. Bolo to preto, že iránsky riál sa priam astronomicky prepadol v prepočte k americkému doláru. Študenti, mládež a tzv. aktivisti v týchto hodinách v Teheráne a tuctoch ďalších miest možno bojujú za idey, ale tí ostatní, t. j. „ľud“, sa iba pod ťarchou hospodárskeho zlyhania stávajú vrtkavými účastníkmi najobyčajnejšej „ekonomickej revolúcie“.

Autor je bezpečnostný analytik.

278