Slováci sa v domácnostiach tlačia. V bývaní v stiesnených podmienkach patríme k európskej špičke

Slovensko sa dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach nelichotivých štatistík Európskej únie. Podľa najnovších údajov Eurostatu patríme medzi krajiny s najvyššou mierou preplnenosti domácností. Zatiaľ čo v západnej Európe je štandardom mať vlastnú izbu pre každého člena rodiny, u nás je realita v mnohých regiónoch diametrálne odlišná.

Čo vlastne znamenajú „stiesnené podmienky“? Eurostat definuje mieru preplnenosti (overcrowding rate) na základe počtu miestností k dispozícii v domácnosti vzhľadom na jej veľkosť a zloženie. Domácnosť sa považuje za preplnenú, ak nemá k dispozícii aspoň:

Jednu miestnosť pre domácnosť ako celok.
Jednu miestnosť pre každý pár.
Jednu miestnosť pre každú slobodnú osobu nad 18 rokov.
Jednu miestnosť pre dve deti rovnakého pohlavia vo veku 12 až 17 rokov.

Najhoršie výsledky v prieskume, teda najvyššiu mieru preplnenosti majú krajiny Rumunsko – 40,7 % (dlhodobo na čele rebríčka), Lotyšsko – 39,3 %, Bulharsko – 33,8 %, Poľsko – 33,7 % a prvú päticu uzatvára Chorvátsko – 31,7 %. Naopak, najlepšie výsledky (najnižšia miera preplnenosti) dosiahli krajiny Cyprus – 2,4 %, Malta – 4,4 %, Holandsko – 4,6 %, Írsko – cca 5 % a Fínsko – cca 7 %.

Kde sa v rebríčku nachádza Slovensko?

Slovenská republika vykazuje hodnoty, ktoré výrazne prevyšujú priemer EÚ – nachádza sa na 6. mieste. Kým európsky priemer sa pohybuje na úrovni okolo 17 %, na Slovensku žije v preplnených domácnostiach takmer 30 % obyvateľov.

Dôvodov, prečo Slováci žijú „jeden na druhom“, je niekoľko a navzájom sa kombinujú. Ide napríklad o nedostatok nájomného bývania. Na rozdiel od Rakúska alebo Nemecka, u nás takmer neexistuje trh s regulovaným mestským nájomným bývaním. Väčšina bytov je v osobnom vlastníctve, čo tlačí mladých ľudí k dlhému spolužitiu s rodičmi. Ďalším dôvodom je finančná nedostupnosť bývania – prudký nárast cien nehnuteľností v poslednom desaťročí predbehol rast miezd. Hypotéky sú pre mnohé nízkopríjmové rodiny nedosiahnuteľné. Okrem toho je na Slovensku pomerne zaužívané aj viacgeneračné spolužitie, a to z ekonomických, ale aj kultúrnych dôvodov, kedy v jednom dome či byte žijú dve alebo tri generácie (rodičia, deti a starí rodičia). A v neposlednom rade je to aj pomalá výstavba – proces povoľovania stavieb patrí na Slovensku k najdlhším v Európe, čo obmedzuje ponuku nových bytov na trhu.

Porovnanie krajín V4

V rámci nášho regiónu sú rozdiely v kvalite bývania (z pohľadu priestoru) pomerne priepastné. Hoci všetky krajiny V4 zdieľajú vysoký podiel vlastníctva nehnuteľností, Česko je jediným štátom, ktorý sa dokázal dostať pod európsky priemer.

Poľsko – miera preplnenosti 33,7 % – Najkritickejšia situácia v strednej Európe.

Slovensko – miera preplnenosti 29,9 % – Dlhodobo stagnujeme okolo 30-percentnej hranice.

Maďarsko – miera preplnenosti cca 18,5 % – Blíži sa k priemeru EÚ, situácia sa v posledných rokoch zlepšila.

Česko – miera preplnenosti cca 14,8 % – Líder regiónu – Jediná krajina V4 s podpriemernou preplnenosťou oproti EÚ.

Prečo sme na tom tak zle?

Najnovšie štatistiky odhalili dva špecifické faktory, v ktorých Slovensko v rámci EÚ „vyniká“ v negatívnom zmysle:

Najnižší počet izieb na osobu: Spolu s Rumunskom máme najnižší priemer v EÚ – len 1,1 izby na osobu. Pre porovnanie, v Rakúsku je to 1,8 a na Malte až 2,2 izby.

Najviac osôb v domácnosti: Slovensko má najvyšší priemerný počet členov na jednu domácnosť v celej EÚ – 3,1 osoby (priemer EÚ je 2,3). To potvrdzuje fakt, že u nás zostávajú mladí ľudia a viacero generácií pod jednou strechou oveľa dlhšie.

Cenový tlak: Situáciu v roku 2025 zhoršil aj fakt, že realizačné ceny nehnuteľností na Slovensku rástli, čo ešte viac sťažilo mladým rodinám sťahovanie sa do väčšieho.

Zaujímavé zistenia z prieskumu

1. Mladí ľudia: V kategórii mladých ľudí (15 – 29 rokov) sú čísla ešte dramatickejšie. Na Slovensku žije v preplnených podmienkach viac ako 35 % mladých, čo súvisí s fenoménom neskorého odchodu z rodičovského domu.

2. Vlastníctvo vs. priestor: Paradoxom je, že Slovensko (93 %) a Maďarsko (91 %) majú jedny z najvyšších podielov obyvateľov bývajúcich vo vlastnom, no zároveň majú jedny z najmenších a najviac preplnených bytov. Naopak v Nemecku polovica ľudí býva v nájme, ale miera preplnenosti je tam nízka.

580