Svet dostal konečne vítaný darček. Izrael útočí na teroristov v Gaze a varuje palestínskych civilistov, tak vraj pácha genocídu

Odvetný útok na teroristické štruktúry Hamasu a iné ozbrojené skupiny v Pásme Gazy dosiahol nový vrchol. Pre zarytých nepriateľov Izraela je to naozaj vytúžený darček, pretože televízne médiá ukazujú výbuchy a civilistov, ktorí sa po varovaní izraelskej strany premiestňujú z kúta do kúta. Drnkajú pred kamerami hrncami, rozkrádajú medzinárodnú pomoc a zúrivo nadávajú na Izrael, len nie na Hamas a spol.

Demonštrácie proti sionistom sú momentálne v kurze

V moslimami zaplavenej Európe (paradoxne nie v Rusku) aj v severnej Amerike sme svedkami divokých pouličných rituálov. Vojnu vo Vietname ľavicovo-pravicovým bojovníkom už vzali, teraz sa k nim šťastie neobrátilo chrbtom. V Palestíne sa zabíja! Konečne! Nad hlavami protestujúcich chudákov vejú palestínske vlajky a nikto nežiada prepustenie rukojemníkov, ktorých si po útoku na Izrael vzali palestínski Arabi so sebou a odvtedy s nimi nechutne kšeftujú. Bez nich, najmä tých možno ešte žijúcich, by museli priznať prehru.

Existuje však aj druhá strana mince vo verejnej mienke a vo veľkých západných mestách sa začali poriadať aj masové protidemonštrácie, kde nad zhromaždenými pre zmenu vejú izraelské vlajky. Aj keď sa pohybujete po uliciach Berlína alebo New Yorku s kefíjou (palestínska čiapočka a la Arafat), to vás nebezpečenstvu nevystavuje. Jarmulku (kippu) si však na hlavu nedávajte, ak nechcete prísť o zuby alebo mať polámané rebrá. A to dopadnete ešte dobre.

Tú druhú stranu mince nájdete v týchto dňoch nielen v uliciach Londýna, ale tiež na sociálnych sieťach, najčastejšie v USA. Činnosť proizraelských aktivistov sa zvýšila predovšetkým v poslednom týždni v dôsledku zastrelenia mladého amerického politika Charlieho Kirka v štáte Utah. Zabil ho „bojovník za slobodu“, medzitým dopadnutý a obvinený, zatiaľ nie odsúdený. Amerika má totiž prebytok právnikov. V Prahe v Týnskom chráme zaňho dokonca arcibiskup a kardinál Dominik Duka nechal odslúžiť zádušnú omšu. Mal z toho potom problémy, ale ešte v ten istý deň svoj motív vysvetlil v jednej českej televízii na výbornú a nedal sa rýpavou moderátorkou vyviesť z miery.

Čo hovoria o láske k Hamasu & company pracovníci medzinárodných organizácií

Ľudia, ktorí pracovali v Gaze napr. pre Červený kríž a dokonca UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov) sa o údajných palestínskych obetiach Hamasu vyjadrujú inak. Žena, ktorá 20 mesiacov precovala pre UNRWA ako sociálna pracovníčka, si podľa jej slov už po pol roku uvedomila, že bežní gazanskí Arabi v sebe majú “mimoriadne zákernú, hlboko zakorenenú kultúru nenávisti”. Nikdy predtým ani potom, ako uvádza, niečo podobné nevidela. Podľa nej sa Palestínčania nikdy nevzdajú nádeje na vykynoženie všetkých Židov.

Gazania nadšene oslavovali “bojovníkov za olobodenie”, ktorí predtým mrzačili, mučili a vraždili mužov, ženy aj deti a spontánne sa dobrovolne hlásili, že rukojemníkov z Izraela ubytujú vo svojich domovoch. Jednoducho nestrpia, aby Židia (a už vôbec nie tí izraelskí) existovali popri nich a sú schopní obetovať pre tento cieľ vlastnú etiku, vlastné deti a spoločenský progres. Akúkoľvek medzinárodnú pomoc a “každý dolár sú ochotní venovať na zničenie Židov”. A dodáva, že sa veľmi snažila týchto ľudí pochopiť, vžiť sa do ich kultúry, ale došla k záveru, že ich myslenie je v “absolútnom rozpore so slobodnou a spravodlivou spoločnosťou”.

Príspevkov v tomto duchu od tých, ktorí nejaký čas prežili v Gaze alebo v Palestínskej autonómii vôbec, je na sociálnych sieťach množstvo a je dobre, že na súčasný vývoj v Pásme existuje aj iný pohľad. Veď ako hovorí súčasný slovenský pán premiér, svet nie je čiernobiely.

Autor je bezpečnostný analytik.

325