Pokušenie je určite veľké. Pokúsia sa arabskí susedia využiť vojnu a vyporiadať sa s Izraelom raz a navždy?

Izrael má štyroch arabských susedov, ktorí sa v jeho krátkych dejinách ako Štátu Izrael usilovali o jeho zničenie. Samostatne, alebo v koalíciách. Štyria z nich sú jeho bezprostrední susedia, ale zapojili sa aj vzdialenejší.

Egypt je nepochybne ten najnebezpečnejší z nich, ale s tým Izrael podpísal mierovú zmluvu výmenou za egyptské územia (Sinaj) za uznanie existencie židovského štátu. Táto zmluva bola na počiatku „arabskej jari“ v ohrození, keď nový egyptský prezident po odstavení Hosního Mubaraka dával najavo, že sa ju chystá zrušiť. Hoci arabské obyvateľstvo Egypta Izrael nenávidí (je k tomu dlhodobo vychovávané), armáda nového prezidenta zvrhla a nastolila diktatúru. Vedela, že hnať svoju krajinu do novej krvavej vojny s Izraelom by mohlo byť samovražedné. Egypt napadol Izrael už trikrát – 1948, 1967 a 1973 a viedol s ním aj dlhú opotrebovaciu vojnu.

Nevyzerá to, že sa snažil súčasný konflikt v Pásme Gazy využiť už preto, že každý vie, že Hamas nebojuje za gazanských Arabov, ale za seba, a to v iránskom žolde ako jeho regionálny poskok. Navyše mal ešte nedávno plné ruky práce s Islamským štátom na Sinaji, ktorému Hamás plnou mierou asistoval.

Jordánsko má síce s Izraelom najdlhšiu pozemnú hranicu a je navyše palestínskym štátom s prevažnou väčšinou palestínskeho obyvateľstva, ale uzavrelo tiež s Izraelom v prvej polovici 90. rokov mierovú zmluvu, ale vo všetkých bývalých vojnách s Izraelom prejavovalo najmenšie nadšenie púšťať sa do dobyvateľských vojen proti Židom. V rokoch 1948 a 1967 to síce urobilo, ale prehralo a stratilo časť svojho územia (Západný breh, vtedy názov „Palestína“ ešte neexistoval).

A bez spojencov ako Sýria a Egypt Jordánsko samo na Izrael nazaútočí.

Sýria, ďalšia a veľmi kontroverzná vedľajšia krajina Izraela, ale je to najnestabilnejší rival v regióne užšej oblasti Stredného východu a Assadov režim by ťažko poskladal svoj rozporcovaný štát po krvavých vojnách s Islamským štátom, demokratickou opozíciou, neistou lojalitou vlastných kresťanov a Kurdov. A to má ešte na svojom území ruské jednotky a iránske revolučné gardy a pohraničí s Tureckom Turkov. Aktér menovaný na druhom mieste síce môže tlačiť – po povele z Teheránu – na provokovanie Izraela, ale momentálne je veľmi nepravdepodobné, že by Sýria ako nesúrodý celok začala vojnu s Izraelom. Na to potrebuje nielen súhlas Ruska a Iránu, ale aj USA, ktoré má v sýrskom pohraničí tiež základne.

Z tejto strany tak Izraelu zatiaľ nič vážne nehrozí.

Štvrtý bezprostredný sused – Libanon – sa stal nezakrytým zástupcom iránskych záujmov podobne ako Gaza. Irán si tam vydržiava ozbrojené hnutie Hizbollah a spoločne ich spája šiitský smer islamu. Hizbollah sa zmocnil veľkej časti ozbrojených síl v krajine a už veľmi dlho takmer denne „sľubuje“ inváziu do severného Izraela. Na to, podobne ako iránske vojenské sily v Sýrii, potrebuje požehnanie z Teheránu, ale ten má blízko svojich brehov dve americké ozbrojené lode a navyše je zamestnaný budovaním domácich vojenských kapacít pre „súdny deň“. Na krku má aj americké ekonomické sankcie a s inými arabskými sunnitskými štátmi, konkrétne so Saudskou Arábiou, má problémy s podporou šiitov v Jemene, kde zúri občianska vojna.

Takže sa zdá, že ani Irán v najbližšej budúcnosti nevydá pokyn k útoku na Izrael.

Autork komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 783