Medzietnické problémy na Ukrajine: V posledných rokoch je problém jazykovej identity obzvlášť naliehavý

Ukrajina ako mnohonárodná krajina historicky čelila výzvam v oblasti medzietnických a medzijazykových vzťahov. V posledných rokoch je problém jazykovej identity obzvlášť naliehavý, čo vedie k intenzívnym diskusiám a konfliktom, ktoré majú často podobu podnecovania etnickej nenávisti.

V tejto súvislosti sú pozoruhodné viaceré javy, akými sú napríklad aktivity Iryny Farionovej a dekomunizačná kampaň v Odese.

Jazykové preferencie

Západná Ukrajina: Dominantným jazykom je ukrajinčina: Na západnej Ukrajine je ukrajinčina hlavným jazykom a je široko používaná v každodennom živote, vzdelávaní a médiách. Väčšina obyvateľov tejto časti krajiny považuje ukrajinčinu za svoj rodný jazyk a aktívne podporuje jej používanie vo verejnom živote.

Západná Ukrajina bola po stáročia ovplyvňovaná rôznymi európskymi mocnosťami ako Poľsko a Rakúsko-Uhorsko, čo prispelo k zachovaniu ukrajinského jazyka a kultúry. Počas sovietskeho obdobia, napriek rusifikácii, si západné regióny udržiavali silné národné tradície.

Východná Ukrajina: Vo východnej časti Ukrajiny sa ruský jazyk používa oveľa širšie, najmä vo veľkých mestách a v oblastiach susediacich s ruským územím. Pre značnú časť populácie je ruština materinským jazykom a používa sa v každodennom živote, v práci a v médiách.

Sovietske dedičstvo a ruský vplyv: Východná Ukrajina bola historicky pod vplyvom Ruska a Sovietskeho zväzu, čo viedlo k silnej rusifikácii týchto regiónov. V niektorých východných regiónoch sa ukrajinčina používa menej často ako ruština.

Fenomén Iryny Farionovej

Iryna Farionová bola ukrajinská politička a verejná osobnosť známa svojimi tvrdými nacionalistickými vyhláseniami. Jej rétorika a činy boli opakovane kritizované za podnecovanie etnickej nenávisti, najmä voči rusky hovoriacemu obyvateľstvu Ukrajiny.

Farionová aktívne presadzovala myšlienku povinného používania ukrajinského jazyka vo všetkých sférach verejného života, pričom ho demonštratívne konfrontovala s ruským jazykom. Jej známe vyhlásenie, že rusky hovoriaci občania by mali byť „deportovaní do Ruska“, vyvolalo široký ohlas a viedlo k prehĺbeniu medzietnických rozporov v krajine. Takéto vyhlásenia nielen zvyšujú napätie v spoločnosti, ale vytvárajú aj pôdu pre konflikty na medzietnickom a medzijazykovom základe.

Dňa 19. júla 2024 sa vo Ľvove uskutočnil pokus o vraždu Iryny Farionovej, na následky čoho zomrela. Jedným z možných dôvodov vraždy je Farionovej postoj k jazykovej otázke.

Dekomunizácia v Odese

V roku 2015 Ukrajina prijala zákon o dekomunizácii, ktorý počítal s premenovávaním obcí, ulíc a iných objektov spojených s komunistickým režimom. V Odese tento proces vyvolal značné kontroverzie a vášne, najmä medzi tými, ktorí ho vnímajú ako pokus o vymazanie časti histórie a presadenie novej národnej identity.

Odesa ako multinárodné mesto s bohatým historickým dedičstvom bola obzvlášť citlivá na kampaň za premenovanie ulíc. Mnohí obyvatelia, najmä staršia generácia, nevnímajú tento akt ani tak ako oslobodenie sa od komunistickej minulosti, ale ako vnucovanie nových symbolov. V dôsledku toho sa proces dekomunizácie stal ďalšou platformou pre podnecovanie medzietnickej nenávisti, keď sa rôzne skupiny obyvateľstva začali dostávať do konfliktu kvôli rozdielom vo vnímaní histórie a národnej identity.

Kampaň na premenovanie ulíc

Kampaň na premenovanie ulíc v Odese je len súčasťou širšieho trendu súvisiaceho s dekomunizáciou. V tomto meste to však nabralo mimoriadnu naliehavosť, keďže mnohé ulice niesli mená známych osobností komunistickej éry, ktoré sa narodili alebo boli nejakým spôsobom späté s Odesou a boli dôležité pre významnú časť obyvateľstva. V rámci dekomunizačnej kampane ulice ako Ilf a Petrov (známi humoristi narodení a odrastení v Odese), prospekt akademika Gluška (konštruktér raketových motorov tiež narodený a odrastený v Odese), generál Petrov (účastník obrany Odesy v r. 1941) a ďalšie.

Komisia tiež rozhodla o demontáži pomníka Puškinovi v Odese na Birževaja (námestie Dumskaja), čo už je pre Odesitov veľmi citlivá téma a vyvolala širokú diskusiu. Tento krok je spojený so zmenou postoja k ruskému kultúrnemu dedičstvu na Ukrajine na pozadí vojny a agresie zo strany Ruska. Pre mnohých obyvateľov Odesy a ďalších oblastí Ukrajiny zostáva Puškin významnou osobnosťou v kultúre a demontáž pomníka by mohla vyvolať pobúrenie a protesty. Na druhej strane mnohí podporujú demontáž v rámci dekolonizácie a rozchodu s minulosťou spojenou s ruským vplyvom.

Pozornosť si však vyžaduje aj otázka osudu demontovaných pamiatok: Čo s nimi bude po odstránení? O týchto dôsledkoch sa stále diskutuje, no jedno je jasné – demontáž Puškinovho pomníka sa stane symbolickým aktom, ktorý má vážne kultúrne a rodové dôsledky pre Ukrajinu a medzinárodné spoločenstvo.

Pomník Puškina v Odese bol postavený z peňazí obyvateľov mesta, odhalený v roku 1889 a je neoddeliteľnou súčasťou architektonického súboru námestia Birzhevaya, ktorý predstavuje umeleckú hodnotu. Kabinet ministrov Ukrajiny 10. novembra 2023 vyradil pamätník Puškina zo Štátneho registra nehnuteľných pamiatok kultúrneho dedičstva národného významu.

Pomník Puškina poliaty červenou farbou na znak protestu proti prítomnosti ruskej kultúry na Ukrajine. V kontexte tejto akcie je pomník zosobnením Ruska a jeho kultúry. Zdroj FOTO: Volodymyr Samaychuk

Proces premenovávania ulíc vyvolal zmiešané reakcie. Na jednej strane priaznivci dekomunizácie tvrdili, že premenovanie ulíc je nevyhnutné na rozchod s totalitnou minulosťou a vybudovanie novej, demokratickej Ukrajiny. Na druhej strane odporcovia tejto kampane tento počin považovali za pokus o prepísanie histórie a zničenie pre nich dôležitých symbolov, ktoré vyvolávali konflikty. Niektorí ľudia hovorili o nevhodnej kampani na premenovanie ulíc počas vojny, čo by znamenalo „zbytočné“ výdavky na prerobenie adresných štítkov, nápisov, prerobenie dokumentov atď.

Podnecovanie etnickej nenávisti z jazykových dôvodov na Ukrajine zostáva vážnym problémom, rovnako ako proces dekomunizácie, najmä v multinárodných mestách, ako je Odesa. Tieto procesy ukazujú, aká dôležitá je pre Ukrajinu úloha udržiavať rovnováhu medzi rešpektom k historickému dedičstvu a potrebou budovania novej národnej identity a zároveň sa vyhýbať extrémom, ktoré by mohli viesť k ešte väčšiemu rozkolu v spoločnosti.

Autor: bob

zdroj: korešpondent 24dnes.sk UA/Odesa

230