Jeseň bola vaša, jar bude naša, utešuje sa slovenská opozícia

Tento slogan poznáme z Poľska po vojenskom prevrate v roku 1981, keď „vojaci“ prevalcovali odbory, občanov aj verejnú mienku. S odstupom rokov a zoči-voči vojne na Ukrajine budú asi mnohí súhlasiť s tým, že vojenská junta na čele s jedným nevýrazným generálom v tmavých okuliaroch volila menšie zlo.

Lenže rozprávka o menšom zle má vždy svoje „ale“. Pozerajúc sa na dnešné vyčíňanie ruských vojačikov na Ukrajine a ich rakiet je namieste otázka, či vojenský puč nedal Poľsku šancu na lepšiu prípravu pre odboj.

A veru, jar 1982 bola legendárna. Každý mohol vidieť, že Poliaci „nie sú Čechoslováci“ a nedajú sa tak ľahko. Lenže generálska garnitúra, ovládajúc políciu, Poliakov na uliciach utĺkla. Odpor spoločnosti ako „societálnej“ jednotky však bol jednoznačný, socialisti sovietskeho strihu prehrali na plnej čiare a každý mohol vidieť, že „tábor mieru a socializmu“ je v koncoch. Gorbačov, jeho „perestrojka“ a „glasnosť“ bol už len klincom do rakvy systému, ktorý nemohol ďalej fungovať. Aj bez Gorbačova by sa zrútil skôr či neskôr, len by to trvalo dlhšie.

Slovenská paralela s poľskou jarou

Súčasná slovenská garnitúra – kľudne ju nazvime trojkolkou – získala moc legálnou a legitímnou cestou, aj keď môžeme argumentovať neschopnosťou predchádzajúcej vlády a podvodnými sľubmi tej súčasnej. Tá toho nasľubovala toľko a toľkým, že tie sľuby „algoritmicky“ nemôže splniť. Ale to už je na diskusiu o podstate demokracie pre všetkých. Poľská vládna junta opozičnú jar po vojenskom puči zvládla a na pár rokov prežila.

Na Slovensku nemáme „juntu“, máme tu gang podvodníkov, ktorí sa dostali k moci falošnými sľubmi, nie vojenským prevratom. Ale svoje sľuby všetkým – rodinám s malými deťmi, matkám a otcom samoživiteľom, dôchodcom, študentom, policajtom, vojakom, podnikateľom aj nebožtíkom v hroboch – bude musieť vysvetľovať. Je nad slnko jasné, že sa jej to nepodarí a bude musieť prísť ďalší „covid“ alebo nová kalamita v Tatrách, aby sa mala na čo vyhovoriť. Možno aj také malé zemetrasenie by sa hodilo. Čokoľvek. Aj vojna na Kamčatke, ktorú vyvolajú Američania a agenti Washingtonu, alebo otrasy na svetovej burze, ktoré „naši ľudia nezavinili“. Horšie je, že táto vláda bude najskôr kradnúť a fungovať na princípe madame Pompadour – po nás potopa!

Slovenská jar 2024

Taká jar je možná a parlamentná opozícia s ňou kalkuluje, máme tam ale veľa premenných veličín. Áno, ľudia budú nespokojní, to patrí od zániku feudalizmu k ich právam. A jar je ideálny čas vyjsť do ulíc, demonštrovať, protestovať. To sa nám deje prinajmenšom od Francúzskej revolúcie. Takže nejakí výtržníci s delobuchmi sa niekedy v máji (to už je teplo) v Bratislave, Košiciach a inde objavia a budú chcieť ZMENU! Lenže túto vládu si zvolili a mali by rešpektovať jej právo dokončiť mandát do ďalších volieb. Na uliciach sa už neobjavia tanky ako v lete v Prahe v r. 1969, veci dostanú do rúk skorumpovaní a bezcharakterní právnici či sudcovia. Ale že nám ich pánboh nadelil!

Je tu istá šanca, že súčasná koalícia sa pustí sama do seba, ale to by si podkopala vlastné základy. Ku korytu sa opäť tak ľahko nedostane, už teraz je skompromitovaná. Plus tu máme apatiu „pracujúcich“ (aj nepracujúcich), ktorá spochybňuje podstatu demokracie. No nebolo za pánov kráľov alebo za „komoušov“ dobre? Zákony sa prijímali jednomyseľne, nikto sa nehádal a kto vystrčil hlavu, tak o ňu prišiel. To ani nie je treba pozerať si obstarožné erotické filmy o Angelike. To už je lepšie prečítať si Honoré de Balzaca. Tam je (takmer) všetko o nás.

Takže jar 2024 bude na Slovensku prinajmenšom zaujímavá.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 918