Iránsko-izraelský konflikt sa vymyká ľudovým porekadlám, je reálny a ohrozuje naše pohodlie

Ľudové príslovia a porekadlá majú jeden háčik. Vyjadrujú želanú realitu, sotva kedy skutočnosť. A takmer bez výnimky si protirečia, pretože frustrovaných nositeľov ľudových múdrostí je na svete od nepamäti veľa. Takže volal Irán do lesa a ozvalo sa mu echo? Ibaže každý mudrc vám ľahko odpovie iným porekadlom, napríklad „nehas to, čo ťa nepáli“.

Štát Izrael si to začal rozdávať už nie s prostredníkmi, ale priamo s objednávateľom

Irán je dlhé desaťročia niečo „smoking gun“. To ani nie je porekadlo, to je výraz z divokého západu a poznáme ho z lacných amerických westernov. Kto „tasí“ ako prvý, urobí z hľadiska korektnosti chybu a ten lepší a rýchlejší ho zastrelí. Nádhera! Irán od nastolenia teokracie na prelome 70. a 80. rokov urobil veľa chýb. Po zvrhnutí autoritárskej „šáhokracie“ začal uplatňovať islamské právo, začal sa vyhrážať Amerike (“veľký satan“), Izraelu („malý satan“), zaviedol terorizovanie vlastného obyvateľstva, najmä tej ženskej časti populácie. A Západ z neho urobil veľkého regionálneho hráča, hoci vyvíjal bez väčších zábran svoj údajne civilný jadrový program (po atómových zbraniach, samozrejme, netúži).

Permanentne hlásal do sveta, že zničí židovský štát, čo tak trochu pripomína rímskeho snátora Cata z polovičky druhého storočia p. n. l., ktorý hlásal, že Carthago delanda est (Kartágo musí byť zničené). Milovníci staroveku vedia, že Rimanom sa to nakoniec rýchlo podarilo, iránskemu režimu zatiaľ nie. A to napriek tomu, že svoje sily, diplomaciu, vojenské kapacity a spôsobilosti spojil s Ruskom a pomáha mu vo vojne proti Ukrajine.

Izrael zaútočil alebo „neprotizaútočil“ na Irán?

V Izraeli koluje vtip, keď jeden hovorí druhému: „Počúvaj, si normálny, čo sa s tebou deje? Od piatku som ťa nevidel v kryte.“ V noci zo štvrtka na piatok totiž Izraelské letecké sily (IAF) zaútočili na vybrané ciele v Iráne. Je to odvážny počin, keď si uvedomíme, že vojna je aj o geostratégii a taký Irán má rozlohu jeden milión a šesťstoštyridsaťtisíc kilometrov štvorcových. Vojna je aj o geopolitike, Irán (odhad 2005) má 83 miliónov obyvateľov. Inak malé Slovensko disponuje plochou 49 000 kilometrov štvorcových a obyvateľstvom 5, 4 milióna. A Izrael predstavuje geograficky asi tretinu Slovenska a populačne tam žije vyše dvakrát toľko ľudí ako na Slovensku, pričom aspoň dve tretiny plochy židovského štátu pokrýva málo obývaná púšť. Inými slovami, „trafiť sa“ do izraelského cieľa je hračka. Ale Izrael to riskol, nechcel čakať, až naňho spadne jadrová bomba. Irán sa nielen vyhrážal, útočil na Izrael už od 7. októbra 2024 (útok Hamasu a spol. na južný Izrael) a podporoval i financoval útoky zo zástupných krajín (Jemen, Libanon, dokonca Sýria a Irak, kde má náboženských chránencov) a sám útočil zo svojho teritória. Nuž, tu dajme porekadlu „ako sa do lesa volá…“ aj gentlemanskej zásade „smoking gun“ tak trochu za pravdu.

A čo na to veľký brat?

USA sa snažili vyhnúť sa zodpovednosti izraelskej reakcie najprv tvrdením, že „o tom nevedeli“. Ale to môžete rozprávať tak koňovi. Bez amerického súhlasu by sa na izraelských letiskách nepohol ani lístok na strome. A nech už sú výhrady voči Trumpovi akékoľvek, americký prezident tu židovský štát podržal.

Irán však urobil ďalšiu chybu a pohrozil „veľkému satanovi“, že bude bombardovať americké základne vo svete. Tak „good luck“. Teraz horí zatiaľ iba v niektorých častiach Teheránu.

Autor je bezpečnostný expert.

402