Na Slovensku denne vidíme a počúvame správy o Ukrajine a utečencoch z tejto krajiny. V slovenčine sa už zriedkavejšie objavujú synomymné historické skameneliny utečenca ako „exulant“, „emigrant“, „migrant“, „prisťahovalec“. Do módy prenikli plurálne substantíva ako „odídenci“, ba dokonca „vysídlenci. Časť z nich hovorí po rusky, nie po ukrajinsky.
Jazykový aspekt rusko-ukrajinskej vojny
Súčasťou Ukrajiny je aj východ a juh tejto krajiny vrátane Krymu. Tam sa dohovoríte iba v ruštine, po ukrajinsky by som to neodporúčal. Ak vás prezradí prízvuk alebo nejaké slovo nemiestneho pôvodu, spýtajú sa na ulici alebo v obchode, odkiaľ ste. Týka sa to hlavne doneckej, charkovskej, luhanskej, záporožskej, chersonskej, dnepropetrovskej či mykolajivskej a odeskej oblasti. Najlepšie je povedať, že zo Slovenska. Ukážu vztýčený palec. Ak by ste povedali, že ste z Poľska, tak by sa prst pravdepodobne posunul smerom do stredu.
V Kyjeve sa vám to nestane, hoci tam takmer všetci prinajmenšom rozumejú a bez problémov vedia hovoriť „na ruskom“. Vo všetkých oblastiach však nájdete ruskohovoriacich ukrajinských patriotov. Situácia je iná v strednej Ukrajine, o tej západnej ani nehovoriac. Ruštinu neodmietajú, ale najmä mladá generácia ju už nepoužíva, aj keď ešte trochu rozumie. Ruština bola po vyhlásení samostatnosti Ukrajiny (1991) vytláčaná z verejného života, aj keď Ukrajine chýbali legislatívne nástroje na obranu svojho jazyka. Jazykovú rusifikáciu však zastavili, jazyk Puškina nahrádzali jazykom Ševčenka. Dnes sa na Slovensku zúfalo hľadajú tlmočníci a prekladatelia z a do ukrajinčiny, rusista sa neuživí tak ľahko ako v časoch prvej fázy komunistickej spoločensko-ekonomickej formácie (prvú fázu nazývali socializmom, pre istotu po husákovsky či biľakovsky reálnym).
Lingvistický imperializmus Ruska a Sovietskeho zväzu
V minulosti bola ukrajinčina v Rusku jednoznačne diskriminovaná. Taras (Hryhorovič – tá menoslovná drzosť!) Ševčenko, ukrajinský národný literát písal po rusky, ale aj po ukrajinsky. Cársky režim ho za to mierne pokarhal (poslal ho do vyhnanstva k hraniciam Kazachstanu). V r. 1876 cár Alexander II, už dlhšie po smrti tohto vlastizradcu, vydal nariadenie („ukaz“), ktorým sa zakazovalo publikovanie v ukrajinčine. Moskva však bola chápavá: Vo folklóre, v rozprávkach aj na tancovačkách smeli nosiť pôvodné kroje, používať ukrajinské farby, dokonca aj v ľudových piesenkách sa zatiaľ toto „nárečie ruštiny“ tolerovalo. Mimochodom, tento zákaz trval až do r. 1906.
Po začlenení „banderovcov“ do Sovietskeho zväzu sa toho veľmi veľa nezmenilo, jazyková otázka bola tabu a ukrajinčina strácala pôdu pod nohami. Prelom nastal v roku 2012, keď ukrajinský jazyk získal oficiálny status. Ruský jazyk sa tým stal „až“ druhým jazykom a oficiálnym regionálnym jazykom v trinástich územných celkoch Ukrajiny. V roku 2001 ukrajinské štatistiky uvádzali, že 29,6 % obyvateľov Ukrajiny označilo ruský jazyk ako „materinský“, teda „prvý“. Ukrajinská akadémia vied ale podala iné číslo. 38,6 % domácností používa ruštinu. Podrobnosti o ukrajinsko-ruskom jazykovom spore sa dajú ľahko dohľadať. Exemplárnym príkladom je ukrajinsko-tatársky Krym. Treba len povedať, že v reakcii na slovenský jazykový zákon (Zákon o štátnom jazyku SR z roku 1995) by Maďarsko mohlo vojensky obsadiť južné oblasti SR a potom tam post festum vyhlásiť referendum, pri ktorom sa občania slobodne rozhodnú, ku ktorému štátu chcú patriť. Netreba špekulovať, ako by to asi dopadlo. Úspešnými precedensmi sú Rakúsko (1938) a práve ukrajinský Krym (2014). Lenže to by Maďarsku ako členskej krajine NATO a EÚ neprešlo.
Perspektívy ukrajinčiny v “diaspore”
Ukrajinci dnes tvoria najväčšiu národnostnú menšinu v Česku, na Slovensku „doháňajú“ Maďarov a Rómov. Vzrastajúci záujem o ukrajinistiku na Slovensku naznačuje, že z ukrajinčiny sa nemusí nutne stať opäť skanzen. Podobne sa v diaspore podarilo prežiť hebrejčine, ktorá ako „ivrit“ vstala z mŕtvych. Len sa ho arabizovaní a iní Židia museli najprv naučiť a pestovať, mali historicky na čom stavať. Osudy hebrejčiny a ivritu, podobne ako starogréčtiny a novogréčtiny, alebo pôvodnej a dnešnej ukrajinčiny sú akosi čudne nápadné.
Ivo Samson, bezpečnostný analytik. Autor pôsobil ako radca bývalého Národného konventu EÚ v pracovnej skupine pre jazykovú politiku.