Bezpečnostný analytik: Rusko sa za Putina vydalo nebezpečným smerom

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Dňa 7. novembra si niektorí pripomínajú 105. výročie jednej z najtragickejších udalostí 20. storočia. Podľa juliánskeho kalendára sa odohrala 25. októbra 1917, hovorí sa jej preto aj „októbrová revolúcia“. V Sovietskom zväze a jeho satelitných štátoch k nej ešte pridali atribúty „veľká“ a „socialistická“, v akronyme teda VOSR. V ruskom Petrohrade sa uskutočnil puč, po ktorom sa dostali k moci boľševici. Napokon sa začali sami nazývať komunistami.

Tragická udalosť svetového rozsahu

V Rusku nastolila systém, ktorého idea sa z Európy rozšírila do Ázie, Afriky aj Latinskej Ameriky a všade po sebe zanechávala spúšť vrátane stámiliónov mŕtvych a vyhnaných. Vyprodukovala svetoznámych tyranov ako Lenin, Trockij, Stalin, Mao Ce-tung, Pol Pot a popri nich kvantum menších tyrančekov.

7. november a to, čo prišlo po ňom, sa príliš nápadne podobá na inú vzburu proti ľudskosti, zavedenie nového pohanstva (výrok Karla Čapka) a náboženstva nenávisti zvaného národný, robotnícky socializmus, skrátene nacizmus, ktorý ale nemal takú svetovú dimenziu.

Fašizmus by som klasifikoval inak, ten tú svetovú dimenziu mal a má do dneška, je to darebáctvo iného typu ako boľševizmus a nacizmus, to sú ozajstné totality. Fašizmus je autoritatívna, brutálna diktatúra, a je smiešne nazývať dnes ruského prezidenta nacistom. Rusko dnes nie je ani komunistické, vykazuje všetky príznaky príklonu k fašizmu. 

„VOSR“ sa postarala o výraznú redukciu národov a národností na svojom území v občianskej vojne, hladomormi oveľa krutejšími než boli tie z čias cárizmu, decimáciou intelektuálov a tých najproduktívnejších roľníkov – kulakov a vôbec likvidáciou všetkých, ktorí boli podozriví, že majú iný ako ten jedine správny názor. Spojenectvo komunistov s nacistami uvrhlo ich synchronizovanými agresiami proti iným národom svet do najväčšej vojny v dejinách. Určité šťastie v nešťastí odzrkadľuje porekadlo, že najväčšia nenávisť býva medzi bratmi a bolo len otázkou času, kedy sa títo dvaja bratia pustia do seba, čo sa stalo v júni 1941.

Októbrová revolúcia a starostlivosť o ľudí

7. november spustil, podobne ako onedlho nacizmus, prekresľovanie dejín s cieľom nastoliť vládu vyvolenej, spasiteľskej skupiny ľudstva na úkor tých horších. V mene metodicky násilníckej utópie premenila „VOSR“ ľudí na pokusných králikov a uviedla do pohybu to, čo sa nazýva „sociálne inžinierstvo“ s cieľom vyšľachtiť nový druh dokonalého „homo sapiens comunisticus“. Nacizmus sa o to isté usiloval vypestovaním typu „homo sapiens sapiens germanicus“.

Z dnešného pohľadu je neuveriteľné, že týmto ideológiám uverilo toľko inteligentných ľudí. Vtedy bola bežná najmä fascinácia komunizmom. Iste, mnohí pod šupu tejto novej relígie videli veľmi dobre. Uvádzam výrok Winstona Churchilla, politika aj intelektuála: „Legalizovať komunizmus je rovnaké ako legalizovať sodomiu.“

Stefan Zweig (zomrel v r. 1942), rakúsky spisovateľ, nebol komunizmom vôbec fascinovaný, ale pochopil jeho význam. Vo svojej knihe Hviezdne hodiny ľudstva považuje návrat Lenina do Ruska v r. 1917 za jeden z troch najdôležitejších momentov novodobých dejín. Tým prvým bol podľa neho pád Konštantínopola v r. 1453, tým druhým porážka Napoleona pri Waterloo v r. 1815. Nešlo mu o samotné „momenty“, ale o to, čo nasledovalo po nich.

Gerhart Hauptmann, nemecký držiteľ Nobelovej ceny z r. 1912, si ešte roky pred nástupom nacizmu podal ruku s Hitlerom a napísal, že to bol „najväčší deň môjho života“.

Áno, revolúcie prichádzajú a odchádzajú. Dnes 7. november v oligarchickom Rusku už nie je štátnym sviatkom, Rusko sa za Putina vydalo iným nebezpečným smerom.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik