Čo sa skrýva medzi riadkami v záverečnom vyhlásení vrcholnej schôdzky NATO v Ankare?

Záverečné vyhlásenie summitu v Ankare neprekvapuje. Je to azda druhé najstručnejšie komuniké v dejinách vrcholných stretnutí NATO, len to minulé v Haagu v roku 2025 bolo ešte o vlas strohejšie. Vo vyhlásení dominujú všeobecne známe a opakujúce sa klišé a treba čítať medzi riadkami šiestich stručných paragrafov, aby ste definitívne pochopili, že nielen OSN a EÚ, nielen OBSE či Liga arabských štátov a desiatky ďalších ´spolkov´, ale aj Aliancia je v kríze.

Kvantitatívna stránka vyhlásenia a jej tón často diktujú aj obsah a záber stretnutí. Šesť minimálne spolovice nemastných a neslaných číslovaných odsekov z Ankary sa bije s dynamikou. Štatisticky letmo preverené, napr. summit v Bruseli 2021 splodil 87 paragrafov, vo Washingtone 2014 ich bolo 38 a Vilnius 2023 predstavil 90 odsekov plus rozpracovania. V porovnaní s nimi boli stretnutia v Haagu v roku 2025 a teraz v Ankare brutálne skúpe na slovo, čo znamená, že vo vopred pripravenom písomnom výstupe bolo jasné, že rázny a jednotný konsenzus je len ťažko možný. Plné znenie záverečného vyhlásenia pozri na hlavnej stránke NATO nájdete TU.

Európske NATO a súčasná americká politika

Európski lídri cestovali do Ankary tak trochu so stiahnutým žalúdkom, mali sa zoči voči stretnúť s Trumpom. Ich skúsenosť im hovorí, že naraziť na tohto nečitateľného ryšavého chlapíka je ako podujať sa na ruskú ruletu. Cvakne to naprázdno alebo vystrelí? Ak vystrelí, pre NATO ako celok to môže mať fatálne následky.

Čítať v záverečnom komuniké medzi riadkami je zložitejšie ako prečítať si konkrétnejšie a podrobnejšie texty, pretože všeobecná stručnosť prezrádza, čo lídri NATO nepovedali preto, pretože sa tomu museli vyhnúť.

V odseku č. 1 nájdeme povinný záväzok k mušketierskemu princípu kolektívnej obrany v NATO, teda k článku č. 5. Ten istý sľub vernosti sa však opakuje vždy, bez neho by táto Aliancia nemala zmysel, hoci Trump tento článok sám spochybnil, keď nedokázal potvrdiť, že by USA v rámci NATO prišli na pomoc jednému z pobaltských štátov. V tomto paragrafe však nájdeme aj jedno nenápadné tvrdenie o jednej miliarde občanov v našej Aliancii slobodných a demokratických národov.

Túto frázu v predchádzajúcom komuniké z Haagu nenájdeme, to by predsa malo byť samozrejmé. Nemusíme ísť ďaleko, aby sme prišli na koreň tejto zmeny. Turecko, hostiteľská krajina, je v súčasnosti masívne kritizované za surové obmedzovanie práv demokratickej opozície, likvidačné kroky proti občianskoprávnym aktivistom a za umlčovanie čoby len trochu opozičných médií. Turecko si tam túto zmienku o tom, že je slobodný a demokratický štát, zrejme jednoducho vymohlo.

V odseku č. 2 si prečítame, že spojenci plnia záväzok Haagu v oblasti obrany. A to je prosím nepravda. Tento záväzok má byť splnený do roku 2035 a členské krajiny majú vynakladať na obranu 5% z HDP, pričom už dnes majú niektoré z nich problémy doplaziť sa dokonca k dvom percentám, ktoré džentlemensky sľúbili už pred vyše dvadsiatimi rokmi na summite v Prahe. Tvrdenie v ankarskom komuniké pritom kontrastuje s verbálnym výpraskom, ktorý Trump uštedril nemenovaným európskym spojencom, keďže hneď po prílete do Ankary povedal, že tento záväzok ani priebežne neplnia, rozumej sabotujú. Mimochodom, politická strana, ktorá chce vyhrať voľby na Slovensku alebo trebárs v Španielsku, si na sabotáži tohto záväzku naženie lacné volebné body. Veď nech nám obranu a slušný život vybavia Američania, robili to tak vždy…

V odseku č. 3 sa zasa dočítame, že budujeme silnejšiu Európu v silnejšom NATO. Tento slogan s obľubou razí generálny tajomník NATO Mark Rutte, ale vždy zaradí spiatočku, ak má odobriť americký nátlak, aby Európa prevzala hlavnú zodpovednosť za konvenčnú obranu seba samej.

V odseku č. 4 sa už nehovorí o tom, že ráta s Ukrajinou ako s budúcim členom, ale ani netvrdí, že sa tak nestane. Aké dialektické! Pravda, v otázke tohto bojujúceho štátu NATO používa viac proukrajinskú rétoriku, než akú bola doteraz Trumpova administratíva ochotná pustiť cez sito kedykoľvek predtým. Medzi riadkami sa vlastne pripúšťa, že Ukrajina sa vie brániť aj bez väčšej americkej vojenskej pomoci a že sa vojensko-technologicky dokázala postaviť na vlastné nohy.

Súhlas so znením paragrafu bude možno musieť vedúci zájazdu slovenskej delegácie (P. Pellegrini) vysvetľovať svojmu šéfovi Ficovi, ktorý bude musieť prehltnúť horkú pilulku. Slovenská republika totiž súhlasí s vyjadrením, že Ukrajina prispieva k transatlantickej bezpečnosti a spojenci sú jednotní v našej neochvejnej podpore Ukrajiny pri obrane jej slobody, zvrchovanosti a územnej celistvosti. A tú horkú pilulku nie je možné tak ľahko vypľuť. Územná celistvosť znamená v skratke „Rusi von!“. Samozrejme nielen z východnej Ukrajiny, ale aj z Krymu. Ale poznáme z dejín, že zmluvy, memorandá, záväzky a sľuby môžu byť pre podaktorých len zdrapom papiera.

V odseku č. 5 spojenci zopakovali, že Irán nesmie mať nikdy jadrovú zbraň a vyzývajú Irán, aby plne rešpektoval slobodu plavby v Hormuzskom prielive.Toto vyjadrenie má zriediť Trumpovu kritiku, že niektoré členské krajiny odmietli USA logisticky vo vojne podporiť.

Obsah paragrafu č. 6 je inak v doch vetách nič nehovoriaci. Tá druhá, nerozvinutá veta znie: Tešíme sa na naše ďalšie stretnutie. To je normálne, ale nikto nevie, kedy a kde sa to ďalšie stretnutie bude konať. Ani či bude opäť o rok? Ako hostiteľ sa už ponúklo Albánsko, ale rozhodnutie závisí od Trumpa a jeho zábavke s ruskou ruletou.

Autor je bezpečnostný analytik.

281