Erdoğan zaskočený? Útok na základňu v Idlibe môže byť odkazom Ankare

Na Blízkom východe sa odohrala udalosť, ktorá môže mať oveľa väčší strategický význam, než naznačuje samotný počet zhodených bômb.

V utorok 18. augusta zaútočili izraelské lietadlá na vojenské letisko Abú al-Duhur vo východnej časti sýrskej provincie Idlib. Podľa sýrskych štátnych médií bolo na základňu uskutočnených až osem úderov, ktoré zasiahli predovšetkým pristávaciu dráhu a skladovacie priestory. Obeťe na životoch zatiaľ hlásené neboli, no infraštruktúra bola poškodená.

Zaujímavý je však čas a kontext útoku.

Len niekoľko hodín pred bombardovaním navštívila základňu turecká vojenská delegácia. Ankara sa v poslednom období aktívne podieľa na obnove sýrskych vojenských kapacít a podľa dostupných správ sa pripravovalo aj obnovenie fungovania samotného letiska.

A práve tu začína byť situácia pre prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana mimoriadne nepríjemná.

Niekoľko hodín po návšteve prišli bomby

Je dôležité rozlišovať medzi tým, čo je potvrdené, a tým, čo je zatiaľ iba interpretáciou.

Nie je spoľahlivo potvrdené, že by sa v momente útoku na základni nachádzali turecké bojové jednotky. Potvrdená je však návšteva tureckej vojenskej delegácie a turecká účasť na plánoch obnovy základne. Útok preto prirodzene vyvoláva otázku, či nešlo zároveň o signál Ankare.

Niektorí analytici už túto možnosť otvorene pripúšťajú. Organizácia ACLED uviedla, že je vysoko pravdepodobné, že cieľom úderov bolo zabrániť Turecku využiť základňu ako oporný bod svojho vplyvu v Sýrii. Zároveň upozornila práve na načasovanie útoku po návšteve tureckej delegácie.

Izrael a Turecko: čoraz ostrejší konflikt záujmov

Turecko je dnes jedným z najvýznamnejších podporovateľov novej sýrskej vlády. Ankara chce mať v povojnovej Sýrii silný politický, bezpečnostný a vojenský vplyv.

Izrael sa naopak veľmi pozorne pozerá na akékoľvek snahy o obnovenie sýrskej armády a vojenskej infraštruktúry.

Práve preto môže byť útok na Abú al-Duhur viac než obyčajnou likvidáciou starej vojenskej základne.

Izrael oficiálne zodpovednosť za útok neprevzal a izraelská armáda sa k nemu verejne nevyjadrila. Sýrske úrady však útok pripísali Izraelu a odsúdili ho ako porušenie sýrskej suverenity.

Turecko reagovalo veľmi ostro. Jeho ministerstvo zahraničných vecí útok odsúdilo a obvinilo Izrael z pokračujúcich útokov na sýrsku infraštruktúru a z porušovania územnej celistvosti Sýrie.

Prečo práve Abú al-Duhur?

Základňa sa nachádza približne 70 kilometrov od tureckých hraníc. Dlhé roky bola mimo prevádzky a počas sýrskej občianskej vojny viackrát zmenila kontrolu. Po páde režimu Bašára Asada sa však začala opäť objavovať v strategických plánoch týkajúcich sa obnovy sýrskej armády.

A to môže byť pre Izrael zásadný problém.

Ak by sa zo základne opäť stalo funkčné vojenské letisko, mohlo by slúžiť ako súčasť novej sýrskej vojenskej infraštruktúry, ktorej obnovu podporuje Turecko.

Pre Izrael tak nemuselo ísť iba o zničenie pristávacej dráhy.

Mohlo ísť o preventívny odkaz: Sýria môže obnovovať svoju armádu, ale nie spôsobom, ktorý Izrael považuje za ohrozenie svojej bezpečnosti.

Erdoğan dostal nepríjemný signál

Najzaujímavejšou otázkou preto nie je iba to, kto bol zasiahnutý, ale komu bol útok určený.

Ak bol Abú al-Duhur skutočne vybraný aj preto, aby sa zabránilo jeho využitiu v rámci turecko-sýrskej vojenskej spolupráce, potom Ankara dostala veľmi jasný geopolitický signál.

A ten by sa dal preložiť jednoducho:

„Sýria je možno vaším spojencom. Ale jej vojenskú budúcnosť nebude Ankara určovať úplne sama.“

Situáciu navyše komplikuje fakt, že americký osobitný vyslanec pre Sýriu a Irak Tom Barrack útok označil za „zbytočnú eskaláciu“ a uviedol, že nepomáha regionálnej stabilite.

To znamená, že útok nevytvára napätie iba medzi Izraelom a Sýriou.

Do hry sa čoraz výraznejšie dostáva aj Turecko.

A ak sa bude Ankara ďalej podieľať na budovaní novej sýrskej armády, zatiaľ čo Izrael bude tieto snahy považovať za potenciálnu hrozbu, Abú al-Duhur nemusí byť poslednou kapitolou.

Môže byť iba prvým veľmi hlasným varovaním.