Lionel Messi a majstrovstvá sveta vo futbale. Mundial potvrdil, že šport a politika sú siamské dvojičky

Len čo Argentína porazila v semifinále Anglicko, duel sa spolitizoval. Prinajmenšom dvaja argentínski hráči ešte na ihrisku rozvinuli transparenty, kde anglickým Britom a svetu pripomenuli svoju porážku vo vojne o Falklandské ostrovy v roku 1982. Samozrejme, Falklandy niesli na transparentoch španielsky názov: „Malvíny (Malvinas) sú agentínske!“

Spojenie politiky a športu nie je nešportové. Šport sa bežne používa ako zbraň pre politickú agendu, pričom športovci samotní nemusia byť obeťami, tiež radi pred kamerami vytŕčajú hodnoty ako národná hrdosť a identita, aj keď si politici ich úspechy bezostyšne privlastňujú. Je však nebezpečné, ak svoje presvedčenie prezentujú v mene národa, vlasti a iných emocionálne zafarbených ideálov v rozpore s vládou daného štátu.

Dajme si príklad: milión športových zväzov môže napr. kritizovať ukrajinské tenistky, že po zápase s ruskými kolegyňami im pred celým svetom odmietali potriasť si rukou. Tie Rusky sú síce hráčkami svojej krajiny, ale reprezentujú hlavne svoju individualitu, nie Moskvu. Po víťazstve na turnaji sa nevztyčuje ruská vlajka, nehrá sa ruská hymna, dva zo základných symbolov štátu. Inak je tomu v ľadovom hokeji alebo vo futbale, kde je štát všadeprítomný a pre športovca je ťažšie zbavovať sa jeho prízraku. Mnohí pamätníci si spomenú, ako si bývalý československý režim prisvojoval úspechy Martiny Navrátilovej alebo Ivana Lendla. To bolo drístov o skvelých počinoch týchto socialistických športovcov! Ale ideologické táraniny prestali, keď sa títo športovci so svojím štátom (nie krajinou) rozišli v zlom.

Uveďme si iný príklad: Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 1969, keď československí hokejisti dvakrát po víťaznom zápase odmietli podať ruku sovietskym protihráčom. To bola, prosím, demonštrácia spoločnej národnej hrdosti jednej poníženej, znásilnenej a bezmocnej krajiny. Pritom reprezentanti krajiny Sovietov svoj prípadný nesúhlas s 21. augustom asi ťažko mohli ventilovať aj keby chceli, inak by namiesto v reprezentácii „zbornej“ skončili v lepšom prípade pri lopate.

A možno si tí postarší spomenú na olympijské hry v Mexiku v roku 1968, keď Viera Čáslavská trpela pri počúvaní sovietskej hymny. Ale zachovala sa vzorne športovo: neodpľula si, iba odvrátila hlavu a toto gesto vošlo do dejín svetového športu. Čáslavská ako športovkyňa napokon v ČSSR skončila. Tieto hry zažili aj kŕčovitý vzdor dvoch afroamerických bežcov, ktorí na stupienkoch víťazov zdvihli pravé ruky s čiernymi rukavicami, čím vyjadrili podporu hnutiu Čiernych panterov a protestovali tak proti diskriminácii Afroameričanov. Pravda, to bolo ešte dlhé roky predtým, než sa Afroameričan stal ministrom obrany USA, Afroameričanka ministerkou zahraničia a B. Obama prezidentom… Obecenstvo ich vypískalo, Američania to považovali za prejav černošského rasizmu a poslali ich domov. V USA v športovej kariére úspešne pokračovali a v areáli jednej univerzity (v San José) im dokonca vztýčili sochu, ktorá okamih zdvihnutých rúk zvečňuje.

Mundial 2026 a Lionel Messi

Falklandsko/malvínska epizóda po zápase Argentíny s Anglickom sa až tak veľmi Messiho netýkala, ten transparentom nemával, tak sa aspoň píše v argentínskom (online) La Nación. Politické krupobitie sa na tohto futbalistu znieslo ešte predtým, to keď Argentína vyradila Alžírsko, pri čom si Messi pripísal veľkú zásluhu. Mnohé arabské médiá, napr. palestínsky TikTok, obviňoval z víťazstva Argentínčanov „Židov“, pretože rozhodcovia po zákroku Messiho nenariadili pokutový kop.

„Messiho chráni židovská lobby“ – znie v jednom z príspevkov, pod ktorý sa podpísal istý Mustafa Mazzouzi. Messi si to s Palestínčanmi zavaril už dávnejšie, dlhodobo totiž podporuje izraelskú „vec“. Pred pár rokmi bol spúšťačom priateľského zápasu medzi Argentínou a Uruguajom v Tel Avive – zápas sa verejne prezentoval ako akcia proti BDS, hnutiu za ekonomické sankcie proti Izraelu. Stretol sa aj s premiérom B. Netanjahuom. To mu však nestačilo, dopustil aj iných nezbedníctiev a mrzkostí.

„Viem, že je to Žid, že finančne podporuje Izrael, že navštívil múr nárekov,“ odhaľuje bývalý hovorca Egyptskej futbalovej federácie Azmi Mogahed. Messi inak na dobročinnosti veľmi nešetrí, najmä nie v rodnej Argentíne. K jeho identite treba pripomenúť, že ako správny potomok talianskych prisťahovalcov je to rímsky katolík. Okrem futbalového umu však provokuje aj tým, že okrem argentínskeho občianstva má aj dve ďalšie: talianske a španielske. Ak vlastní popri nich aj izraelské, potom to musí byť prísne tajné. V Alžírsku a Egypte na to zatiaľ neprišli.

Autor je bezpečnostný analytik.

110