Dnes má meniny: Jaroslava
Je Volodymyr Zelenskij narkoman? Nikto nevie, ale tvrdí sa to. Predávajú Ukrajinci moderné západné raketomety Rusom? Znie to absurdne, ale hovorí sa to. Zakázali Ukrajinci používanie ruštiny? Nezmysel ako mrak, ale slabší jedinci to píšu. A to je len ukážka z hory blbostí, ktoré môžeme počuť o “ukrajinskej vojne”. Objavujú sa však kvázi serióznejšie mýty, kde sa zdatne pretínajú lži a propaganda.
Mýtus číslo jedna: Útok na Kyjev bola “finta”
Rusi nikdy neplánovali dobyť Kyjev, bol to len zastierací manéver na odlákanie ukrajinských vojakov, aby Rusi nemali straty v Donbase a Luhansku. Fakty, a trúfam si povedať, že mnohostranne potvrdené, ukazujú niečo iné. “Finta” tak nevyzerá. Pravidlom “finty” je, že nasadia len malú jednotku s delostreleckou a leteckou podporou, aby vzbudili dojem veľkého útoku, pričom ten sa odohráva inde.
V skutočnosti však Rusko proti Kyjevu nasadilo hlavnú časť svojich síl vrátane elitných výsadkových jednotiek, množstva tankov a najlepších práporov. Niet sa čomu čudovať, po obsadení hlavného mesta by mali vystarané. Rusi sa na tomto fronte usilovali preniknúť znova a znova, opakovane posielali posily a vzdali to, až keď neprešli. Ukrajinské vojská sa navyše ku Kyjevu prilákať nenechali, ostali bojovať na iných úsekoch a obrana mesta mala výrazne lokálny charakter. Kyjev si viac-menej ubránili samotní Kyjevčania.
Mýtus číslo dva: Masaker v Buči spáchali Ukrajinci
Toto je hádam ten najzákernejší zo všetkých mýtov, pretože sleduje cieľ očistiť Rusko od vojnových zločinov a vinu zvaliť na obeť. Ruská propaganda si nerobí problémy s tým, že mŕtvoly v Buči objavili hneď prvý deň po definitívnom odrazení Rusov a že satelitné snímky zachytávajú na uliciach mŕtve telá ešte v čase, keď toto predmestie mali v rukách ruské jednotky. Strieľanie civilistov vojakmi ruskej armády dokumentujú aj videá.
K dispozícii je aj odpočúvaná ruská rádiová komunikácia z doby, keď Rusi držali Buču obsadenú. Forenzné vyšetrenia dokazujú, že po oslobodení Buče Kyjevčanmi boli mnohí postrelení ľudia už niekoľko dní po smrti.
Toto by prípadnému medzinárodnému vyšetrovaniu malo stačiť k obvineniu, aj keď vydanie páchateľov pred medzinárodný tribunál je iluzórne rovnako ako ich potrestanie v Rusku. Ako poznáme ruskú propagandu, zoči voči faktom bude tvrdiť, že to Ukrajinci si navliekli ruské mundúry a naučili sa uralský alebo kaukazský prízvuk.
Mýtus číslo tri: Americké biologické laboratóriá na Ukrajine
Tvrdenie, že USA prevádzkujú na Ukrajine biologické laboratóriá a experimentujú v nich so smrteľnými vírusmi, ktoré potom budú šíriť medzi ruským obyvateľstvom, je lahôdka! Ako každý majstrovský dezinformačný kúsok vychádza z polovičnej lži, ktorá býva vždy účinnejšia ako lož.
Samozrejme, na Ukrajine existujú laboratóriá, ktoré sa všeobecne venujú vírusom. Tie však nájdeme aj v desiatkach iných krajín, okrem iného aj v Rusku. Nejde však o laboratóriá pre vývoj biologických zbraní, ale o bežné výskumné laboratóriá, ktoré USA ani nevlastnia, len ich podporujú podobne, ako to robia v iných štátoch.
Pikantným argumentom pravdivosti tejto fámy je tvrdenie, že ak by USA nechceli niečo skrývať, tak by predsa na začiatku vojny natlačili Ukrajincov k tomu, aby laboratóriá zavreli. Nuž, keď hrozí, že takéto zariadenie môže byť vystavené bombardovaniu, je celkom normálne a navyše zodpovedné, že sa z nich odstránia všetky nebezpečné substancie. Ak by totiž prenikli do ovzdušia, nemuselo by to byť dvakrát príjemné.
Suma sumárum, naša civilizácia povstala z mýtov, tie boli, sú a budú.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik