Ako sa dnes spoločensky korektne vyjadrovať po slovensky tak, aby človek nevyzeral ako idiot

Angličtina ja darom svetu, dohovoríte sa ňou všade, súčasne je ale zabijakom pre tradičné domáce jazyky. Príspevok angličtiny kotví v jej jednoduchosti. Jazykmi nás Boh obdaril požehnane, len nie sú ako odtlačky prstov alebo vzorka DNA, kde je všetko zdanlivo jasné. Jazyky sú internacionálne promiskuitné, po slovensky dnes radšej interčendžibilné. Ale o tom je tento kontribúšon, zatiaľ po slovensky písaný príspevok.

Jazyky penetrujú. Čo to je?

Latinčina je za nami už dosť ďaleko, esperanto sa prie o to, či existujú mŕtve, nové alebo ešte nenarodené jazyky. Slovenčina, čo je veľmi sympatické, neexistuje v medzinárodnom vzduchoprázdne a spočiatku prienik anglicizmov prijímala ako samozrejmosť. Jazyk sa musí prispôsobiť moderným trendom vo všetkých oblastiach a anglicizmy sa na to hodia ideálne. Slovenský vokabulár si na anglicizmy zvykol, zvládal to aj s prepisom – idete do ofisu (to má byť niečo ako pracovňa), máte mejkap (líčidlo a možno aj líčidlá), idete na míting (čosi ako stretnutie), máte vyhradený box (priehradka), smejete sa nad skečom (komická scénka), obdivujete vrak (niečo stroskotané), chutí vám džem (zavarenina), užívate si komfort (pohodlie), dopustíte sa kiksu (prešľap), je to na šit (to ako na h….), pozeráte sa na Toma a Džeryho (nekomentujem), nastal finiš (tak to už je úplný koniec záveru).

Anglicizmy na vzostupe

Angličtina je na rozdiel od rozprávkovej slovenčiny Dobšinského stručná, praktická, vynaliezavá, „trefná“ a tým nebezpečná pre každý jazyk, ktorý sa o ňu otrie a nechce sa vyhnúť izolácii. V USA napríklad nahradili zbytočne dvojjazyčný pozdrav hellow pragmatickým hi, ušetrí sa na energii. Na Slovensku by tiež mali konečne dostať rozum a namiesto „ahoj“ používať „hoj“. Ušporí sa nielen na namáhaných hlasivkách.

V slovenčine sa boríme s prepismi, ktoré vyvolávajú zmätok, lenže skôr či neskôr sa v nejakej zaujímavej podobe objavia v normovaných slovníkoch vydávaných pod záštitou (šíldom) takej vedeckej ustanovizne ako SAV. Nemusí to byť zrovna výkladový slovník, osvojili sme si výrazy ako lejzer, bilbord, „nou-hou“, džentlmen, blog, selfíčko, samit, outfit (zatiaľ to nie je autfit), influencer, developer. V oblasti elektronicky sprostredkovanej komunikácie tu máme rôzne roumingy, spamingy, modémy … krucinál!

Hitom 21. storočia sú v slovenčine módne výpožičky z angličtiny, aj keď vrava Slováčiskov ako repa sa nie veľmi líši od inklúžon tejto reči do jazykov všade po svete. Ak sa v Kuala Lumpur spýtate pod ich kultovou dvojvežou, kde vedie ulica do dountaunu, Malajzijčan nevie, je mu to „vely soli“. Vy zase neviete, či je to Malajzijčan alebo domestikovaný polostrovný Číňan, vychovali ho predsa v britskej kultúre. Až tak ťažko vás to nevzruší, každý orientálec, aj keby bol sedempohlavný, môže predsa vyjadriť názor, že je mu to veľmi ľúto.

Angličtina je ako lavína, ktorá nás náhle zasypala a slovenčina sa z nej nevie vyhrabať. Už dávnejšie vnikla do športovej terminológie, kde tenista neprelomil súperove podanie, ale brejkol ho, dokonca bravúrne bekendom, teda análnym podaním, športovec má dobrý spinning (to jedno „en“ navyše sa časom poddá), snajper nie je iba ostrostrelec, ale aj politik, ktorý sa vyzná v tlačenici (správne po slovensky sa kedysi za starej dobrej monarchie hovorilo šíbr), dobrý módny návrhár musí byť dizajnér, inak skončí ako lúzer v smerodajných oznamovacích prostriedkoch, tých mejnstrímových, kde si výskyt anglicizmov môžete najľahšie prečeknúť, po slovensky oprúvovať.

Možno sa čoskoro dočkáme toho, že na spídstrítovom parkplace v dajrekšon Bratislava Košice a späť (už dávno nie curyk ako za starej dobrej k&k monarchie, ale korektne bek) budeme počuť dvoch tínejdžerov (to ako jedincov medzi pubertou a dospievaním), ako decidujú, či budú tejkpártovať na afternúnovom alebo inom ívente a dajú s girlsami erotický dans v svimingpúle. Kuja, to ešte aby sa človek na staré kolená začal znova učiť po slovensky. Ale oukej, som redy, bude to ešte kúl.

Autor komenára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik. Autor pôsobil sedem rokov ako „honorary research fellow“ na britskej University of Wolverhampton, grófstvo West Midlands