Dnes má meniny: Jela
Len vo francúzskych kinách sa na jeho vtipných scénach bavili milióny divákov. Bourvil, vlastným menom André Robert Raimbourg hral v tých najvtipnejších francúzskych komédiách, na ktorých spolupracoval s legendárnym Louisom de Funésom.
Svojho otca nikdy nepoznal, o život prišiel v Prvej svetovej vojne. Keď sa jeho mama vydala, presťahovali sa do dedinky Bourville, podľa ktorej neskôr prijal pseudonym. Pôvodne sa André Raimbourg (známy ako Bourvil) vyučil za pekára, no už v škole zabával svojich spolužiakov humornými scénkami. Keďže mu humor koloval v žilách, neskôr začal vystupovať so svojimi piesňami a komickými hranými číslami v kabaretoch. Dostal sa do rozhlasu a po Druhej svetovej vojne už bežne natáčal dva i viac filmov ročne. Keďže si dlho nebol istý tým, či ho hranie uživí, istý čas si privyrábal aj ako inštalatér. Síce na javisku a pred kamerami dokázal ľudí rozosmievať celé hodiny, v súkromí bol veľmi uhladený a kultivovaný muž, ktorý mal výborný prehľad v hudbe a ovládal niekoľko jazykov.
V roku 1956 rozvinul svoje komediálne vlohy vo filme Naprieč Parížom, v ktorom sa stretol so Jeanom Gabinom a Louisom de Funèsom (ktorý Bourvila a jeho vtipnosť veľmi obdivoval a veľmi s ním chcel natáčať filmy). Aj sa tak stalo a L. de Funésovi robil v ďalších snímkach akýsi pokojný protipól voči jeho živelnosti, napríklad vo filmoch Smoliar (1965) alebo Veľký flám (1966). Tento film je výnimočný tým, že ako prvý v histórii európskej kinematografie poňal svetovú vojnu humorným pohľadom.
Veľký flám sa navyše stal nevídaným kasovým trhákom, len vo Francúzsku si ho prišlo do kín pozrieť vyše 17 miliónov divákov. Tento rekord sa podarilo prekonať až legendárnemu Cameronovmu Titanicu o tridsať rokov neskôr! Spolu s Funésom sa v roku 1970 mali ešte pustiť do natáčania ďalšieho spoločného filmu, no tvorcovia si u neho všimli dlho zatajovanú Kahlerovu chorobu (vzácne nádorové ochorenie napádajúce biele krvinky), ktorá bola už vo vysokom štádiu a tak k nakrúcaniu nedošlo.
S Gabinom sa ešte stretol pri práci na filme Bedári (1958). V roku 1969 si zahral vo filme Veľký šéf so J. P. Belmondom, v kriminálke Osudový kruh (1970) si zase zahral s Alainom Delonom. Odohral spolu vyše 60 hlavných aj vedľajších rolí. Počas celej kariéry sa u neho nikdy neobjavili maniere hviezdy, preto nemal problém hrať vo filmoch vedľajšie postavy, ktoré však bravúrne vyzdvihol.
Dodnes sa o ňom točia dokumenty a píšu knihy, ktoré hľadajú odpovede na otázku, ako je možné, že herec s nie príliš atraktívnym výzorom, navyše v úlohách dobrosrdečných „hlupákov“ sa stal jednou z najvýraznejších osobností francúzskeho filmu 20. storočia.
Zomrel v roku 1970 vo veku 53 rokov. Svoju predčasne ukončenú kariéru tesne pred smrťou okomentoval slovami: „To nie je spravodlivé…“
Bourvilova manželka Jeanne zahynula v roku 1986 pri autonehode cestou k Bourvilovmu hrobu v deň jeho narodenín.