Sľuby sa sľubujú... Memorandum o porozumení medzi Iránom a USA ukázalo, že Washington a iránsky režim si nemôžu rozumieť

Keď po niekoľkých mesiacoch vojenských stretov iránska a americká strana podpísali memorandum o porozumení, svet si vydýchol. Najmä Ázia, ktorá je tak veľmi závislá od zdrojov prichádzajúcich cez Hormuzský prieliv. Naopak, Rusko dôvod k oslave nemalo, jeho suroviny sa medzitým stali opäť vzácne. Po terajšom obnovení bojov si možno aj zásadový abstinent Putin hrkol jednu „rjumku“ (štamprlík).

Ja som skončil, nemá to už cenu, je to špina, klamári, ja im ukážem! Na podobné tirády amerického prezidenta sme si už zvykli, aj na jeho búchanie päsťou do stola a prestali sme to brať vážne. Len pozor, je to päsť amerického prezidenta, tá je ozbrojená. Obe strany podpísali Memorandum o porozumení a teraz sa vzájomne obviňujú z jeho porušenia. Plavba prielivom bola obnovená, aj keď cez neho zatiaľ opäť prechádzala len malá časť predvojnového počtu tankerov s ropou a plynom. Väčšina z nich volila stranu pri pobreží Ománu, ktorá bola bezpečnejšia a transfer údajne nespoplatnený.

Práve to sa však stalo tŕňom v oku Iránu, ktorý v krátkej vojne s USA a Izraelom utrpel veľké ekonomické škody a prieliv si chce sprivatizovať vyberaním akéhosi námorného mýta. Zaútočil preto dronmi na tankery pri ománskej strane, čo síce popiera, ale priebežná radarová kontrola priviedla Američanov k inému záveru. Okamžite zaútočili na stovku strategických cieľov v Iráne, a Teherán odpovedal bombardovaním amerických základní v štyroch arabských krajinách vrátane leteckého operného bodu v Jordánsku. Takže je po porozumení, opäť sme na počiatku. Trump tvrdí, že sa v Iráne veľmi zmýlil, že ho ťahali za nos. Lenže to nevedel, s kým má čo do činenia, keď s jeho vyjednávačmi uzatváral memorandový kšeft ako predohru k mierovej dohode?

Memorandum nie je riadna zmluva, je to čestná dohoda

Dané memorandum o porozumení medzi Iránom a USA od počiatku mnohí experti spochybňovali, iní ho označovali za kapituláciu, Izrael dokonca vypovedal Trumpovi poslušnosť a s memorandom nesúhlasil. USA boli spolu s Veľkou Britániou a Ruskom garantmi iného nechválne známeho memoranda (budapeštianskeho), kde Kremeľ tak povediac „na svoju česť“ sľúbil rešpektovať ukrajinskú územnú integritu výmenou za to, že sa Kyjev vzdá jadrových zbraní. Kyjev tak na nátlak Washingtonu aj urobil, Moskve o pár rokov žiadna neostala a jednoducho Ukrajincom ukradla Krym. A ani to mu nestačilo, o pár ďalších rokov už Ukrajinci museli vyháňať ruské elitné jednotky z predmestských častí svojho hlavného mesta.

Doplnkovou súčasťou memoranda bol pokoj zbraní najmä počas štátneho pohrebu Izraelčanmi zabitého vojnového štváča a duchovného vodcu Iránu. Pod jeho taktovkou najatí teroristi zabíjali po celom svete, vyzbrojovali svojich prískok-spojencov v iných krajinách, po októbri 2023 Irán spustil proti Izraelu vojnu a začal ho bombardovať. Vyhlásenie vojny ani nebolo potrebné, túto vojnu vedie iránsky režim proti Izraelu, USA a „zdegenerovanému“ Západu bez oficiálneho vyhlásenia nepretržite už takmer pol storočia a veľmi priehľadne sa usiluje – v rozpore s vlastným čestným slovom – o získanie jadrových zbraní. To by sa po ich nadobudnutí so svetom už dalo poriadne cvičiť! A čestný sľub neveriacim? Každý radový imám vám aj v tej najzastrčenejšej mešite vysvetlí, že s tým si vôbec nemusíte lámať hlavu.

Irán po mieri dvakrát netúži

Táto teokracia vedie už dlhé vojnu proti všetkým a nezdá sa, že by mal chuť prestať. Drží v rukách rukojemníka – ekonomicky životodárnu tepnu vedúcu prielivom. Mier je vlastne to najhoršie, čo môže režim ájatolláhov stretnúť. Že na to Trump prišiel až teraz, je smutné, mal svoju prácu dokončiť hneď na počiatku konfliktu. Iba vďaka vojne teokracia stále drží, pretože demonštrovať proti vojne počas jej trvania je možno bežné v USA, ale nie v Iráne, pretože to by sa to rovnalo hromadnej samovražde kritikov režimu. Ako sme mohli vidieť počas šesťdňového štátneho smútku na počesť zabitého duchovného šéfa, po ktorom sa mali obnoviť rokovania o mieri, vládou organizované manifestácie neboli ani tak o smútku ako o pomste, nenávisti a výziev na zabitie Trumpa. Tade cesta k mierovej dohode nevedie. Vojna zatiaľ drží nespokojné obyvateľstvo svojimi represívnymi silami v šachu.

Autor je bezpečnostný analytik.

134