Dnes má meniny: Marek
Na You tube sa pod názvom Vyjadrenie Roberta Okoličányho ku celej kauze objavil dňa 25.4.2022 monológ Roberta O., ktorého označujú ako bossa košického podsvetia. Nahrávka má takmer dve hodiny a prináša jeho pohľad na rôzne kauzy, ktoré sa ho týkajú. Mafián, ktorého prezývajú aj Oki, je odsúdený na doživotný trest odňatia slobody, na výkon trestu však nenastúpil a zdržiava sa neznámom mieste.
V príspevku popisuje svoj pohľad na vzostupy a pády počas svojej „kariéry“ v organizovanom zločine až po smutný záver, kedy je odkázaný na život štvanca, či na život, ktorý si neželá žiť žiaden normálne zmýšľajúci človek v civilizovanej spoločnosti. Akoby sa v ňom ozvalo svedomie a hlavne si podľa svojich pravidiel upravil svoj svet. Nezabudol ho prepojiť s kajúcnikmi a so známymi osobami justičného života. Keď sa v okruhu kriminálne záujmových osôb prvýkrát objavilo jeho meno, nikto v tom čase ani len netušil, že toto meno bude raz niekde skloňované v kontexte bossa košického podsvetia.
Prvýkrát som sa s týmto menom stretol na diskotékach. Spomínalo sa s v súvislosti s vykrádačkami motorových vozidiel na „dvojke“, čo je sídlisko Luník 2 v Košiciach. Boli to deväťdesiate roky a Košiciam vládla partia okolo Róberta Holuba. Ten sa vypracoval z rómskej osady Žehra až na čelo organizovanej skupiny, kde boli členovia Borža, Kollárik a spol. Ale to nie je to podstatné. Keďže „Okimu“, ako ho nazývali, nikto z policajtov nevenoval patričnú pozornosť, aby bol takpovediac „pod kontrolou“. Z radového „živánika“ sa postupne stal priebojný člen organizovanej kriminality. Ako sám vo svojom monológu uvádza, bol v čase, keď už existoval špecializovaný trestný súd, označený ako boss, kvôli ktorému sa išiel meniť trestný poriadok, konkrétne dĺžka väzby zo 4 rokov na 5 rokov. Mohlo to byť niekedy v roku 2007, keď na jednej z diskoték napadol chlapca zo sídliska Ťahanovce, ktorý pracoval v železiarňach USS Košice. V Boba bare, ktorý vlastnila manželka policajta štátnej polície. Stretávali sa tam rôzni vagabundi, medzi nimi však aj policajti. Oki mal vtedy podľa informácií skúsiť kopom, ktorý nazývame mavaši geri, odkopnúť cigaretu z úst spomínaného chlapca. Došlo ku stretu, ale nikto z prítomných poškodenému nepomohol, dokonca ani z prítomných policajtov. Práve naopak, mali mu vtedy vysvetľovať, či nevie, kto je ten, čo ho mal napadnúť. Dosť silná káva na to, že sa už vedelo, že za také chyby zaplatilo veľa mafiánov, hlavne na diskotékach, kde sa veľa pije. S napadnutým chlapcom bol v osobnom kontakte operatívny pracovník z hraničnej a cudzineckej polície, ktorý udržiaval intímny vzťah s bývalou priateľkou napadnutého chlapca. Ak by sa ihneď po incidente pracovalo so svedkom, bol by riadne poučený o ďalšom postupe, prípadne by šiel na lekárske ošetrenie a tento prípad by nemusel byť neskôr kvalifikovaný ako prečin výtržníctva, ale napríklad ako ublíženie na zdraví.
Ale vráťme sa späť na začiatok. Ako som spomínal, bol veľký záujem na získaní informácií ku skupine Róberta O. a nie všetko sa dá ututlať. Nejaký čas od skutku uplynul a o informácii sa dozvedeli pracovníci oddelenia zločineckých štruktúr v rámci Úradu boja proti organizovanému zločinu. Po základných úkonoch v prípade aj riaditeľ spomínaného úradu a dokonca aj vtedajší minister vnútra. V tom čase to bola priorita číslo jedna, nakoľko malo skutočne dôjsť ku zmene lehoty väzby v rámci rekodifikácie. Róbert. O prišiel na pojednávanie v inej trestnej veci a bum, vyšlo to. Dostal putá a meniť trestný poriadok už nebolo treba. Policajt, ktorý im túto informáciu postúpil, však nemohol tušiť, akú veľkú vlnu nevôle to spôsobí. Operatívec z hraničnej polície, ktorý bol na mieste činu, nechcel za žiadnu cenu vypovedať. Mal silný rodokmeň, z rodiny mal otca aj strýka vo vysokých policajných funkciách. Začala sa vojna intríg, ohováraní a osočovania, čo však bolo podstatné, ako to spomína „Oki“ vo svojej audionahrávke, prípad sa podarilo zrealizovať, aj keď príslušníkmi špeciálneho útvaru z Bratislavy. Už vtedy bolo zrejmé, že regionálne štruktúry ÚBOK nedokázali, respektíve nechceli také prípady zrealizovať. Ten operatívec z hraničnej polície neskôr spáchal samovraždu služobnou zbraňou vo svojej kancelárii. Policajt, ktorý sprístupnil informácie o vtedajšom výtržníctve bossa košického podsvetia, dostal ponuku stať sa členom ÚBOK-u. Na ponuku reagoval vlastnou žiadosťou, ktorú mu podpísal riaditeľ úradu, avšak na naliehanie vtedajšieho 1. viceprezidenta PPZ mu preloženie nebolo umožnené. Azda kvôli rôznym rečiam a intrigám okolo toho celého, čo sa dialo.
Policajti z oddelenia zločineckých skupín ÚBOK PPZ boli za zrealizovaný prípad ustanovení do riadiacich funkcií v rámci ÚBOK-u, podľa mojich informácií bol jeden jeden z nich dokonca mimoriadne povýšený do hodnosti podplukovníka. Ich kolega, ktorý dostal ponuku, sa na ÚBOK neskôr dostal, ale iba do Bratislavy. Aj takéto pozadie majú veľké prípady, kde jednotlivec vystúpi z tieňa ostatných. Môže odhodiť zábrany, byť odvážny a zapálený pre správnu vec. Systémové zlyhania v polícii a bezpečnostných zložkách môžeme vidieť aj dnes, ale aj v minulosti. Ak si každý uvedomí svoju úlohu v systéme a dokáže sa krivde alebo neprávosti postaviť, bude viac mafiánov sedieť v base, ale bude menej tých, ktorí budú zatvárať oči a odvracať tvár od nepohodlných záležitostí, ktoré so sebou život občas prináša.
Autor je investigatívny novinár.