Nemecko ako hospodársky pilier Slovenska sa politicky otriasa v základoch. V prieskumoch sa na čelo dostala Alternatíva pre Nemecko

Stranu Alternatíva pre Nemecko u slovenských takmer susedov založili iba pred pár rokmi a zažila raketový nástup najmä v bývalom východnom Nemecku. Zahraničnopoliticky je proruská, protiintegračná a paradoxne aj antisionistická a protimoslimská zároveň. Jej prítulným tromfom v rukáve je nekontrolovateľná imigrácia.

Stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú fakticky založili v roku 2013 ako prejav nevôle proti blížiacej sa veľkej imigračnej kríze v EÚ, si jednoznačne obľubujú v susednom Česku (Okamurova SPD), na Slovensku k nej chovajú vrelé city sympatizanti strany Republika (zatiaľ nie v Národnej rade SR) a Slovenskej národnej strany (zatiaľ ešte stále v slovenskom parlamente). Ide o stranu čistej negácie, ktorá sa niesla na vlne záplavy bohatých krajín EÚ utečencami z afro-ázijského, prevážne moslimského sveta. Európska únia vtedy ostala v oblasti legislatívy, súdnictva a exekutívy jednoznačne ochromená, čo sa netýka Slovenskej republiky. Je to príliš chudobná krajina. Sem sa – podobne ako nie do Bulharska či Rumunska – imigranti príliš nehrnú a nečeria hladinu xenofóbnej zášti, a keď už, tak voči Ukrajincom.

V ostatných prieskumov verejnej mienky v Nemecku (Frankfurter Allgemeine) AfD prvýkrát na spolkovej úrovni prevýšila s 28 percentami podpory voličské priority dvoch tradičných ťahúňov domácej politiky: kresťanských demokratov z nerozlučnej dvojice CDU/CSU a sociálnych demokratov (SPD). Niet dôvod k panike. Aj keby AfD spolkové voľby vyhrala, ťažko nájde na pôde Bundestagu (o vláde ani nehovorím) partnera. Dokonca ani nie v strane zelených.

Neprekvapuje, že strana, ktorá priamo – a radšej nepriamo – oprašuje staré nemecké hriechy ako rasizmus, národný socializmus, nenávisť voči prisťahovalcom a predkladá alternatívu k interpretácii druhej svetovej vojny, má potenciálne najširšiu voličskú základňu v „nových“ spolkových krajinách, menovite v Sasku, Durínsku, Brandenbursku. Vycerila síce zuby aj v „starých“ krajinách ako Sasko-Anhaltsko či Bádensko-Würtembersko, ale AfD má svoju pevnú bázu na pôde bývalej Nemeckej demokratickej republiky.

Kam ideovo-politicky zaradiť AfD?

Tamojších „dederónov“, dnes už spolkových občanov SRN, z nejakého dôvodu priťahuje neonacistický vokabulár. AfD možno kategorizovať ako krajnú ľavicu, krajnú pravicu, radikálny progresivizmus aj radikálny konzervatizmus a všeobecne „protestantov“, ktorí sú proti danému systému. Vzhľadom na to, že mnohí sa narodili už po znovuzjednotení Nemecka, nie je možné všetko zvádzať na komunistickú výchovu v „enderáckom“ pionieri alebo vo FDJ (obdoba nášho Socialistického zväzu mládeže). Ale tradícia je často zanedbávaný fenomén. Možno by slovenský sociológ vysvetlil, prečo národovecké politické a im príbuzné „suverenistické“ strany (SNS, dnes SMER, kedysi HZDS) majú väčšiu podporu napr. na Orave, a nie v Bratislave alebo v Košiciach?

AfD v Nemecku sa so zahraničnopolitickými prúdmi na Slovensku, Česku, Poľsku a nedávno aj v Maďarsku môže vrhnúť do náruče. Skupiny, ktoré voličov ovládajú, hlásajú výrazný euroskepticizmus, uvažujú alebo hneď navrhujú vystúpenie z Európskej únie, postupne dokonca zo Severoatlantickej aliancie. V Europarlamente majú už svojich emisárov. Vyjadrujú tam svoj euroskeptický názor, čo je v súlade s demokratickými pravidlami EÚ. Je to možné označiť ako úchylkárstvo, zastupujú ale svojich voličov. Takému pedofilovi sa nedovoľuje verejne hlásať svoj názor, EUroskeptikovi, putinofilovi a NATOfóbovi áno. A to je v poriadku, inak by sme sa museli vrátiť o pár desaťročí naspäť. AfD sa už vrátila.

Autor je bezpečnostný analytik.