Ďalšia šialená streľba v Amerike. Špička Trumpovej administratívy to nateraz bez ujmy prežila

Bolo to nečakané a rýchle, ochranka bezchybne zasiahla, ale niekde sa predtým stala chyba. Ameriku čaká vyšetrovanie streľby v blízkosti prezidenta.

To, čo sa udialo v sobotu 25. apríla večer počas slávnostnej večere pre korešpondentov Bieleho domu vo Washingtone sa spočiatku vlastne ani nedalo hodnotiť ako neúspešný atentát na prezidenta, pretože na Donalda Trumpa – na rozdiel od útoku v Pennsylvánii v roku 2024 – nikto priamo nestrieľal. Strelec sa nedostal cez kontrolné stanovište do hlavnej sály a polícia ho rýchlo premohla. Kamery zachytili atmosféru v obrovskej miestnosti, rýchlu evakuáciu prezidenta a jeho nabližších spolupracovníkov, ale o nejakej panike, tlačenici a bezradnosti okolo 2600 prítomných (také číslo pohotovo zverejnili tlačové agentúry) sa ťažko dá hovoriť.

K streľbe došlo počas slávnostnej večere pre korešpondentov Bieleho domu vo Washingtone.

Na atentáty smerované na úradujúcich prezidentov si USA vo svojej štvrť tisíca rokov trvajúcej histórii aj trochu zvykla, ale zase tak moc ich v krajine, kde strelnú zbraň má takmer každý, nebolo. Z doterajších štyridsiatich siedmich prezidentov zabili „len“ štyroch. Zo sobotnej streľby sa legenda nestane, na prezidenta ani nevystrelili, útočník chcel vraj vystrieľať príslušníkov jeho administratívy, aj keď nedáva zmysel, že práve prezidenta by chcel vynechať.

Atentáty na prezidenta majú v USA tradíciu

Dejú sa od 19. storočia až dodnes, pričom tie úspešné sa stali legendami nie preto, že boli legendárne, ale preto, že legendami boli už počas svojho života ich obete v kresle prezidenta: Abraham Lincoln (zastrelený v roku 1865) a J. F. Kennedy (1963). Týmto dvom útokom a týmto dvom osobnostiam sa historici venovali najčastejšie. Vraždám Jamesa A. Garfielda (1881) a Williama Kinleyho (1901) sa toľko pozornosti neušlo. Rezonoval ešte atentát na Ronalda Reagana (1981), ale ten atentát ako jediný úradujúci prezident v amerických dejinách prežil. Theodore Roosevelt atentát (1912) tiež prežil, ale to bol v tom čase už iba bývalým prezidentom mimo úrad.

Streľba z apríla 2026: Nezvyčajná kumulácia vysokých štátnych hodnostárov

Zloženie osobností, ktoré 25. apríla čakali v tanečnej sále hotela na slávnostný príhovor svojho prezidenta, bolo netradičné. V americkej politike nebýva bežné, aby sa toľko dôležitých ľudí sústredilo na jednom verejnom mieste. Zvlášť vzácne to býva v prípade prezidenta a viceprezidenta, keďže v prípade, že prezident príde o život alebo je dlhodobo neschopný vykonávať svoju funkciu, nastupuje až do ďalších volieb na jeho miesto viceprezident. V sobotu večer však bola sála preplnená aktívne politickými celebritami: viceprezident J. D. Vance, riaditeľ FBI Kash Patel, minister vnútornej bezpečnosti Markwayne Mulli, minister obrany Pete Hegseth.

Ostrieľaný Donald Trump sa po incidente poponáhľal udalosť využiť, atentátnik vraj nemal „iránsky motív“ a Amerika si víťazstvo v Zálive „nenechá vziať“.

Diskutovať sa asi nebude až tak o motíve strelca, ale o tom, ako sa útočník mohol dostať tak blízko k najvyšším štátnym činiteľom ozbrojený. Nepochybne sa v USA teraz opäť zmobilizujú priaznivci zvýšenej kontroly predaja zbraní a tajné služby budú musieť prehodnotiť efektivitu ochranných mechanizmov. V USA to majú prezidenti ťažké, musia sa pohybovať na verejnosti aj medzi „obyčajnými“ ľuďmi. Ruský alebo severokórejský prezident takéto starosti mať nemusia.

Autor je bezpečnostný analytik.

133