Sme už uvarená žaba, alebo ešte nie? Predseda vlády Robert Fico píše posmešný status na sociálne siete o statočnom študentovi Marekovi Janigovi. Teraz sa nebudem zaoberať obsahom tohto pamfletu, ani tým, že študent nie je skorumpovaný, nie je alkoholik a možno raz bude dobrým právnikom alebo politikom.
Nebudem tu rozoberať Ficov súkromný život, ktorý by každého iného, samozrejme, v civilizovanej krajne, diskvalifikoval z vysokých politických funkcií. Ide mi skôr o počet ľudí, prívržencov Smeru, ktorí sa študentovi vyhrážali fyzickým násilím, dokonca aj smrťou.
Nečudo, v krajine, kde si premiér ide sadnúť do kresla Infovojny, najväčšieho a najhnusnejšieho šíriteľa dezinformácií, a ide im poďakovať za krivý obraz v zrkadle, je už možné všetko. Možno práve teraz zažívame skutočný koniec dejín. Ten nastáva, keď politici stratia akúkoľvek zodpovednosť pred dejinami. Vravia si, kto už bude zisťovať, ako sa volal človek, ktorý kvôli stupídnym garážam v parlamente nechal zasypať tie najúžasnejšie a najvzácnejšie pamiatky po Keltoch v Európe? Viete, garáže v podzemí sú úžasná vec, zhltnú množstvo peňazí, ujde sa strane, aj vy si môžete okolo domu postaviť ešte vyšší plot.
Mimochodom, to pravé orechové nie je byť bohatý v bohatej krajine. Ale byť bohatý v chudobnej krajine, to má ten pravý cveng. To sa vám pohrnú tie mladé dievčatká. Ale tie je ťažko ohúriť niekde, kde má každý teplú vodu, tečúce toalety a jedlo v chladničke. A tak sme sa vybrali na cestu von z civilizovanej Európy, vedení historicky tou najneschopnejšou a najhlúpejšou vládou v histórii. Našim heslom už dávno nie je „Slovakia good idea“, ale „Po nás potopa“.
A tak sa vlečieme blatom, doštípaní od komárov dezinformácií, dohryzení potkanmi korupcie v dotrhanom kroji s iPhonom vo vrecku. Kam ideme, to nikto nevie. Brodíme sa so sklonenými hlavami, blázni vrieskajú niečo o Slovanoch a zázračných ruských zbraniach. A z vedľajšej bratskej krajiny počuť plač, niekto stlačil spúšť a pred cestou do najhorúcejšieho pekla si ešte vzal mladé životy. Ako rád by som napísal teraz: „Dovidenia v lepších časoch“, ale tie lepšie časy si budeme musieť vybojovať.
Dovidenia na námestiach.
Autor komentára: Nikita Slovák, režisér a publicista
- Hormuzský prieliv je opäť splavný. Nemusí ísť o spravodajskú kačicu, dohodu potvrdili obe strany konfliktu

- Kto má v hlave najviac? Svetový rebríček inteligencie odhalil pravdu o IQ, takto dopadlo Slovensko a naši susedia

- Švajčiarom hrozí preľudnenie „zvnútra“, červenú líniu si však určujú sami

- Štafeta prebratá s gráciou, alebo ako sa kalil chladný pragmatizmus

- Prisťahovalectvo trápi bohaté a humanisticky sa vydávajúce krajiny. Slovensko nie je ani bohaté a humanisticky sa nechce tváriť

- Detskí vojaci vo vnútroafrických konfliktoch. Kontinent je zaplavený množstvom ľahko používateľných „malých zbraní“

